Deti potrebujú nielen hru, kamarátov, zábavné interakcie a akcie, rovnako dôležité je ticho a pokojný čas. Ticho je dôležitou súčasťou dňa malých detí, a to nielen preto, že dáva ich telám možnosť odpočinku.
Pochopenie "Problémových" Detí: Zrkadlo Rodičovských Skúseností
Sú „zlé“ deti naozaj zlé? A tie „náročné“ naozaj náročné? Prečo sú také, aké sú? Pochopenie, prečo sú deti také, aké sú, dáva nový pohľad na ich výchovu, aj nové možnosti v nej. Najjednoduchšia a najčastejšia cesta vo výchove je totiž obviňovanie detí za to, aké sú. Uvedomme si ale, kto za čo môže. Môžu iba deti za to, aké sú? Rodičia sú hrdí a šťastní, ak ich dieťa dosahuje úspechy, je poslušné, učí sa na čisté jednotky… Čo ale, ak je nepozorné, neposlušné, lenivé, ustráchané, zlostné, agresívne? Mnohí si vtedy začnú klásť otázky: „Odkiaľ sa to berie v našom dieťati? Akoby ani naše nebolo…" Nastupujú úvahy, že by sa malo lepšie učiť, malo by byť samostatnejšie… Musíme byť prísnejší, dať mu pravidlá, určiť hranice… Alebo empatickejší, trpezlivejší, pokojnejší?
Deti Nevedia Prečo: Dôležitosť Empatie a Pochopenia
Deti nevedia, prečo sú také. Nevedia, čo s emóciami, ktoré cítia, ani nevedia, prečo ich cítia. Prax ukazuje, že deti zrkadlia problémy svojich rodičov a ich správanie má hlboký význam a svoj účel. Otázky typu „prečo si to urobil, prečo si taký?“, deti zneisťujú, nútia vymýšľať príbehy a rôzne alibi. Predovšetkým sa deti po nich cítia vinné za to, aké sú. Ak nepochopíte, čo vám správaním naznačujú, môže prísť aj ich ochorenie. Mnohí rodičia nedokážu pochopiť práve tento princíp a pýtajú sa: „Prečo a čo by nám mali deti zrkadliť? Veď my sa snažíme robiť všetko, aby bolo dobre."
Dedičnosť Emócií a Vplyv Prostredia
Výskumy v oblasti genetiky potvrdzujú biologickú dedičnosť traumy. Prežitá trauma mení štruktúru DNA, dochádza k mutácii génov, a takéto zmeny sa dedia. Dieťa dedí všetko vonkajšie aj vnútorné, farbu očí aj strachy. Rodičia odovzdávajú deťom zážitky z detstva, emócie, povahové črty, schopnosti, nadanie, dispozície k chorobám. Podmienky, v ktorých deti žijú, určujú, ktoré rodičovské schopnosti a vlastnosti začnú znovu prežívať a prejavovať. Tie pozitívne sa môžu kultivovať a zdokonaľovať. Hoci máte pocit, že všetko zlé zmizlo z vašej pamäti, bunečná pamäť tela to má uložené v génoch a prostredníctvom vajíčka a spermie sa to odovzdáva ďalším generáciám.
Z mojej praxe:
- 11-ročné dievča, ktoré si spôsobuje žiletkou rany na zápästí. Pohľad na matkine ruky naznačuje, že robila to isté. Jej odpoveď - „neviem prečo som to robila.“
- 4-ročné dievčatko s adaptačnými problémami v škôlke, s pomočovaním a problémovým vzťahom k mladšiemu súrodencovi. Postupne matka prišla k bodu: „Je to môj príbeh, v troch rokoch sa mi narodil brat, presťahovali sme sa. On dostal moju postieľku v spálni rodičov a ja novú izbičku, v ktorej som sa strašne bála a začala sa pocikávať. Keď si na to pomyslím, znovu cítim ten strach a hnev na brata.“
- 10-ročné dievčatko, ktoré v škole kradne deťom mobily a vyhadzuje ich von oknom. Otec priznáva, že v detstve kradol a v dospelosti bol aj vo výkone trestu pre krádeže.
Možno by ste sa teraz pýtali, či máte dieťa nechať tak. S poznaním, komu patria problémy detí, ich ale budete riešiť pokojnejšie, možno s určitým nadhľadom a pochopením. Takýto pohľad na problémy detí pomáha nájsť iný spôsob ich riešenia. Ak rodičia pochopia tieto súvislosti a vyriešia ich u seba, rozpustia to aj u svojich detí. Mnohí rodičia ale chcú doriešiť len to s dieťaťom. „Ja už beriem lieky a cítim sa dobre," argumentujú.
"Zlé" Deti ako Nositeľky Odvahy a Zmeny
„Zlé“ deti majú svoj význam pre rodinu a celý rod. Majú silu byť neposlušné, aj keď sú za to trestané. Ak vaše 6-ročné dieťa vzdoruje, nerešpektuje vás, svojou neposlušnosťou vám môže ukazovať, ako sa treba presadiť, brániť a ísť svojou cestou. Zamyslite sa, či ste náhodou neboli poslušné dieťa, plniace všetky príkazy. Každé zranenie, každá trauma, ktorú ste zažili vy alebo vaši rodičia v detstve, vypláva na povrch v čase, keď vaše terajšie dieťa bude v tomto veku.
Otvorenie Trinástej Komnaty: Cesta k Vyliečeniu
Čo robiť? Otvoriť svoju trinástu komnatu. Pre deti neexistujú tajomstvá. Racionálne to nechápu, ale cítia neznámu silu emócií strachu, hnevu, smútku, viny, agresie. Pre rodičov je to určitá navigácia a príležitosť vstúpiť do seba. Možnosť, ako nájsť zabudnutý príbeh, znovu ho prežiť, a ukončiť tieto detské emócie. Ak vyriešite svoje traumy, vaše dieťa prestane mať dôvod vás na ne upozorňovať. Emócie, ktoré takto ukončíte, sa k vám a k vašim deťom už nebudú vracať.
Platí: „Cesta riešenia je moja.“ Nepôjde to naraz a ani ľahko. Práca s vnútorným dieťaťom je postupný proces, ku ktorému vás chcú deti prinútiť. Liečiť si svoje vlastné zranenie nie je ľahké a málokto to vie. Je dobré nájsť si niekoho, kto vás týmto procesom prevedie. Mal by to byť niekto, kto vie pracovať s týmito hĺbkami. A potom je krásne sledovať, ako sa vynárajú najzabudnutejšie príbehy života. Predovšetkým ale: množstvo potlačených emócií znamená rôzne zdravotné problémy. Ľudia sa pýtajú, čo majú urobiť, aby sa uzdravili, kde robia chybu. Boja sa rakoviny, infarktov…
Zjednotená Rodičovská Dvojica a Rodinný Režim
Je čoraz náročnejšie vyznať sa v rôznych teóriách, trendoch a tipoch pre výchovu detí. Čo je teda naozaj dôležité vo výchove detí? Čo deti potrebujú od svojich rodičov, aby sa vyvíjali správne? Vytvorme silnú rodičovskú dvojicu so svojim partnerom/svojou partnerkou. Ideálne by bolo mať vypracovaný plán výchovy ešte pred tým, než sa staneme rodičmi. Mali by sme sa rozprávať o tom, ako chceme tráviť sviatky, aké rodinné rituály si želáme, ako budú vyzerať naše víkendy. Zjednotíme sa tak vo výchove detí, budeme lepšie rozumieť nielen sebe ale aj svojmu partnerovi/svojej partnerke. Vytvoríme skvelý rodičovský tím, v ktorom sa budeme dopĺňať a podržíme jeden druhého v krízových situáciách.
Pravidlá. Avšak našou rodičovskou povinnosťou je starať sa o bezpečie a zdravie svojich detí. Pravidlá a hranice (teda zastavenie nevhodného správania detí) chránia zdravie a bezpečnosť detí (telesnú aj psychickú). Zadefinujme si, aké správanie považujeme za neakceptovateľné, nastavme pravidlá rodiny. Tým, že niektoré veci sa opakujú (od budíčka cez pravidelné jedlo po večerníček) stáva sa tento komplikovaný svet aj pre to najmenšie dieťa predvídateľným miestom. Dokáže sa orientovať v čase, pretože má záchytné body. Režim tiež poskytuje pocit istoty a bezpečia deťom (aj dospelým) v každom veku. Vďaka režimu si šetríme svoje sily a energiu, lebo niektoré veci už robíme automaticky a nemusíme nad nimi rozmýšľať. K dennému režimu patria každodenná hygiena, stravovanie sa, oddych, voľná hra, povinnosti (rehabilitačné alebo logopedické cvičenia, rozvíjajúce činnosti, domáce práce, príprava do školy), čas trávený s priateľmi, čas vo dvojici s každým dieťaťom (stačí 15 minút) a spoločný čas s celou rodinou.
Rodinné Rituály a Prejavy Lásky
Rodinné rituály ako sme načrtli, predstavujú opakujúce sa činnosti, udalosti alebo spôsob, akým trávime určitý čas. Rituály sú výnimočné v tom, že ich všetci dobre poznáme. Vieme, čo bude nasledovať a s radosťou očakávame ďalší krok. Dáva nám istotu a uvedomenie, že toto je naša rodina a my do nej patríme. Naše rodinné rituály a zvyky ich môžu inšpirovať k tomu, aby v nich pokračovali, alebo vytvorili nové pre svoje vlastné rodiny.
Prejavy lásky a záujmu: Dávajme každý deň najavo svojim deťom, že ich máme radi. Niekedy si myslíme, že sa zaujímame o svoje deti dostatočne a dávame im dosť lásky. Ony to však môžu vnímať inak. Ako teda prejaviť úprimný záujem svojim deťom? Pre nás to môžu byť banality, ale pre nich sú to dôležité veci, ktoré ich formujú. Vyhýbajme sa znehodnocujúcim komentárom, irónii, zosmiešňovaniu, bagatelizovaniu, ale aj dávaniu rád, ktoré si dieťa nepýta. Pokiaľ máme viac detí, tak prirodzene každé z nich túži po tom, aby mohli mať nás - ich mamu či otca - aspoň na chvíľu iba pre seba a nemuseli sa deliť o našu pozornosť s nikým. Doprajme im pravidelne takýto čas. Stačí naozaj málo, ale každý deň - už 15 minút denne môže nasýtiť túto potrebu našich detí.
Byť Príkladom a Všímať si Dobré
Môžeme svojim deťom celé dni opakovane vysvetľovať, ako sa majú správať a čo majú robiť, keď my to nerobíme. Môžeme sa odvolávať na rodinné pravidlá či životné hodnoty, pokiaľ nebudeme podľa nich žiť, sme ťažko uveriteľní. Žime tak ako kážeme. Deti si najľahšie osvoja také správanie, ktoré vidia u svojich rodičov. Prirodzene prijmú za svoje také názory a postoje, akým sú denne vystavené v rodine. Deti nás neustále pozorujú - všímajú si nás aj vtedy, keď si myslíme, že sú zahĺbené do hry alebo sa sústredia na rozprávku. Počujú, čo hovoríme, ako sa vyjadrujeme o iných, aké slová používame. Vidia, čo robíme, aj to, čo nerobíme.
Všímajme si to dobré v každom našom dieťati. Pochopiteľne, hneď reagujeme, keď naše dieťa poruší pravidlo, nespráva sa podľa našich predstáv alebo niečo nerobí tak ako chceme my. Chceme svoje dieťa usmerniť, tak mu hneď venujeme pozornosť. Z určitého dôvodu sme aj viac citliví na to, keď niečo je zle. Venujeme však rovnako veľa pozornosti svojim deťom aj vtedy, keď je všetko tak ako má? Všimneme si, že si plní povinnosti, že sa usilovne učí, že sa hrá so svojím bratom, alebo pomáha sestre či nám? Mali by sme svojim deťom dať najavo, že vidíme, že robia tie správne veci. Použiť môžeme krátku vetu, v ktorej oznámime, že vidíme tú konkrétnu vec, čo robí. Taká veta môže byť nasledujúca: „Vidím, že si odložila všetky svoje hračky“. Alebo „zjedla si celú polievku“, či „dokážeš dlho a ticho čakať, keď treba“. Takto povzbudíme svoje dieťa, aby v takomto vhodnom správaní aj pokračovali.
Hovoriť s Úctou a Uvoľňovať Emócie
Hovorme o svojich deťoch s úctou. Opravme ich, keď na seba používajú škaredé výrazy až nadávky. Napríklad ak dieťa hovorí o sebe, že je hlúpe, lebo niečo nedokázalo urobiť na prvýkrát, tak môžeme povedať: „Nie si hlúpy, lebo sa ti niečo nepodarilo na prvýkrát.“ Dieťa má nárok na všetky pocity - dobré aj zlé. Pravdou však je, že našou rodičovskou povinnosťou je naučiť deti, ako sa pocit volá, keď ho práve prežíva, ako ho môže prežiť a tým uvoľniť. Robíme to tak, že rešpektujeme to, ako sa deti cítia - nesnažíme sa ich presvedčiť o tom, že nemajú prečo sa takto cítiť, že nemajú právo sa hnevať, alebo nesmú plakať. Ukážeme im, čo môže pomôcť pri uvoľňovaní pocitov: plač, dupanie, trhanie papiera, búchanie do podlahy, skákanie.
🧠 RIADENIE EMÓCIÍ pre deti 💖 SAMOREGULÁCIA pre deti 😊😢
Sebarozvoj: Cesta Rodiča
Sebarozvoj - bez toho to nepôjde. Rodičovstvo prirodzene prináša mnoho výziev a testuje našu trpezlivosť či rodičovské zručnosti. Tak ako rastú a rozvíjajú sa naše deti, mali by sme spolu s nimi rásť aj my. Pokiaľ teda chceme žiť vedomý, autentický a naplnený život, máme si byť vedomí toho, kto sme, odkiaľ pochádzame, čo potrebujeme, ako to dosiahneme. Máme spoznať svoje najhlbšie túžby, spracovať potlačené zážitky a pocity. A to je celoživotná, nikdy sa nekončiaca cesta. Vydajme sa na ňu. Odporúčame, aby sme sa z času na čas zastavili - dopriali pre seba tichú chvíľu a prehodnotili svoje životné princípy, túžby a potreby. Nie je jednoduché riadiť sa vyššie uvedenými psychologickými princípmi výchovy, nakoľko potrebujeme sa vyzbrojiť aj dôležitými rodičovskými zručnosťami.
Tiché Jednanie: Nebezpečná Forma Emocionálneho Násilia
Hoci sa považuje za najneškodnejší spôsob potrestania, keďže nezahŕňa fyzické alebo verbálne násilie, vyberá si svoju daň! Hlavne u detí. Opäť sa niečo stalo a namiesto trestu ste zvolili nenásilnú formu? Jednoducho ste to nechali tak a svojmu dieťaťu nič nepovedali. Takáto „tichá forma“ jednania sa však môže odraziť na emocionálnom zdraví človeka, najmä u detí, ktoré hľadajú zmysel v živote a potrebujú niekoho, na koho sa môžu spoľahnúť. Predstavte si tú výzvu, ktorej čelia, ešte jej nerozumejú a nemajú sa s kým porozprávať alebo vyjadriť sa. Okrem toho to môže z dlhodobého hľadiska narušiť vzťah medzi vami a dieťaťom. Ticho. Na prvý pohľad neškodné, no pritom nebezpečné. Ľudia často odmietajú komunikovať s inou osobou z jedného dôvodu. Existuje viacero dôvodov, prečo sa rodičia takto správajú ku svojim deťom. Taktiku najčastejšie využívajú rodičia s narcistickými črtami, ktorí chcú, aby všetko išlo podľa nich a nezvládajú neposlušnosť. Okrem toho môžu byť aj emocionálne nezrelí.
Malé deti sú v štádiu, kedy majú veľa otázok a sú zvedavé takmer na všetko, čo sa okolo nich deje. Stále sa učia, a preto chcú, aby ich rodičia podporovali a pomáhali im. Predstavte si však, ak sa na nich vykašlete! Úmyselné ignorovanie detí môže spôsobiť, že sa budú cítiť opustené, odmietnuté a osamelé, čo je presný opak toho, ako chcú, aby sa s nimi zaobchádzalo. Dokonca to môže u nich vyvolať pocit nechcenosti. Jeden výskum ukázal, že časté pocity odmietnutia by mohli znížiť úroveň ich sebaúcty a sebadôvery. Existuje mnoho foriem zneužívania. Zatiaľ čo niektoré sú evidentné, existujú aj také, ktoré sú skryté za tichými gestami. Na rozdiel od fyzického zneužívania, „tiché zaobchádzanie“ spadá pod široký pojem toho emocionálneho. Pocit odmietnutia a nechcenosti môže poškodiť ľudskú myseľ mnohými spôsobmi, čo vedie k neistote, stresu a úzkosti. Vzťahy, bez ohľadu na to, medzi kým sú, musia mať rovnakú distribúciu lásky. Navyše, táto taktika ubližuje hlavne zraniteľným ľuďom, akými sú deti! Je to forma dočasného opustenia, kde nemusia cítiť podporu a/alebo lásku. Zrátané a podčiarknuté. Rodičia by sa mali vyhýbať tejto forme jednania so svojimi deťmi. Treba si uvedomiť, že akokoľvek sa môže zdať neškodná, je nebezpečná! Ide totiž o nezdravé zaobchádzanie s deťmi.
Komunikácia Ako Kľúč k Riešeniu Problémov
Najlepší spôsob, ako vyriešiť akýkoľvek problém vo vzťahu, je komunikácia. Ak ste na svoje dieťa naštvaní kvôli jeho činom, radšej mu to dajte najavo. Povedzte mu, prečo to bolo nesprávne, a nasmerujte ho k tomu, aby sa z neho stal lepší človek. Ak urobí chybu, pomôžte mu poučiť sa z nej. Deti sa tiež veľakrát učia od svojich rodičov a ich činov. Ak sa s nimi rozhodnete takto zaobchádzať, v budúcnosti môže nastať, že odmietnu čeliť konfrontáciám a použijú rovnakú taktiku ako vy. Najdôležitejšou zručnosťou, vďaka ktorej môže rodič zostať v spojení so svojím dieťaťom, je počúvanie. Nie poučovanie, dávanie rád alebo poskytovanie riešení. Deti veľmi túžia po tom, aby ste ich predovšetkým počúvali s otvoreným srdcom. Tí, ktorí vedia skutočne počúvať, počujú nielen slová. Vycítia veľa vecí aj zo správania dieťaťa.
Desatoro Aktívneho Počúvania podľa Dr. Laury Markhamovej
Detská vývojová psychologička a rodinná poradkyňa Dr. Laura Markhamová vo svojej knihe AHA! ponúka desatoro, ako lepšie počúvať svoje dieťa:
- Vydržte byť ticho: Niektorí ľudia, keď začnú rozprávať, nevedia sa zastaviť.
- Venujte dieťaťu reálnu pozornosť: Niektorí rodičia názory svojich detí neberú vážne. Povedia si, veď sú to len deti. Deti to však z dospelých vycítia. Keď sa idete rozprávať so svojím dieťaťom, tak sa na chvíľku zastavte, nadýchnite sa a sústreďte pozornosť len na rozhovor s ním. Vypnite si mobil a notebook. Pozrite sa mu do očí.
- Všímajte si drobné úvodné frázy: Deti často naznačujú, že chcú niečo povedať. Venovať dieťaťu celú pozornosť a odtrhnúť sa od všetkého, je niekedy naozaj veľmi ťažké. Pre dieťa je to však veľmi dôležité, pretože sa učí, že sa na rodičov môže spoľahnúť, keď to potrebuje.
- Ak naozaj nemôžete počúvať, povedzte to: „Počujem, že mi chceš niečo dôležité povedať, lebo ťa niečo veľmi hnevá. Ja by som sa rada na náš rozhovor sústredila, ale teraz nemôžem, pretože musím pripraviť pre všetkých raňajky. Môžeme sa dohodnúť, že to dnes všetko prediskutujeme.“ Dôležité je, aby ste na to večer nezabudli a svoj sľub dodržali.
- Pri rozhovore buďte v prítomnosti: Toto je čas, v ktorom ste poslucháčom svojho dieťaťa. Práca naozaj počká. Dieťa vycíti, či ste naozaj s ním. Možno to nedá najavo, ale ak len predstierate a v skutočnosti nepočúvate, narušuje sa vedomie jeho vlastnej hodnoty.
- Začnite rozhovor tým, že popíšete pravdepodobné pocity dieťaťa: Nekritizujte, neposudzujte, ale na úvod napríklad povedzte: „Teraz si veľmi nahnevaný na kamaráta“ alebo „Zdá sa mi, že ťa trápi ten dnešný školský výlet.“
- Nevnucujte okamžite rady a svoje riešenia: Znamená to, že si musíte najprv spracovať svoje vlastné obavy spojené s danou situáciou. Vaše dieťa potrebuje šancu prejaviť sa, ventilovať problém a pokiaľ neuvoľní emócie s tým spojené, nedokáže rozumne premýšľať. Potom potrebuje mať možnosť nájsť vlastné riešenie.
- Snažte sa, aby ste sa počas celej doby rozhovoru cítili všetci bezpečne: Keď sú ľudia nahnevaní, nedokážu počúvať iných. Vo chvíli, keď sa cítia ohrození, sa väčšinou stiahnu alebo zaútočia a mozgové centrá zodpovedné za rozumné uvažovanie sa uzavrú. Ak si všimnete, že vaše dieťa sa začína hnevať, bojí sa alebo sa cíti ohrozené, stiahnite sa a pokúste sa znovu po čase na dieťa napojiť.
- V priebehu rozhovoru ovládajte svoje vlastné emócie, aby sa dieťa cítilo bezpečne: Neberte si nič osobne. Keď sa nahneváte, nikomu tým nepomôžete. To, o čom vaše dieťa rozpráva, si spracujete neskôr.