Správne označovanie textilných výrobkov je na slovenskom trhu kľúčové nielen z hľadiska informovanosti spotrebiteľa, ale aj z dôvodu dodržiavania legislatívnych požiadaviek. Tieto požiadavky sa týkajú nielen materiálového zloženia, ale aj informácií o spôsobe použitia a údržby. V posledných rokoch rastie aj povedomie o environmentálnych a etických aspektoch výroby textilu, čo sa odráža v širšej ponuke certifikácií, ktoré spotrebiteľom pomáhajú orientovať sa v zodpovednej výrobe. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty označovania textilu, od medzinárodných certifikácií po národné legislatívne povinnosti a praktické rady.
Medzinárodné certifikácie pre zodpovedný textil
V snahe o transparentnosť a zodpovednosť v textilnom priemysle vzniklo viacero medzinárodných certifikačných systémov. Tieto značky pomáhajú spotrebiteľom identifikovať produkty, ktoré spĺňajú určité environmentálne, sociálne alebo zdravotné štandardy.
Oeko-Tex Standard 100 je od roku 1992 medzinárodný systém testovania a certifikácie textílií vyrobených výlučne zo zdravotne bezpečných materiálov. Kritériá pre škodlivé látky sa priebežne aktualizujú na základe najnovších vedeckých poznatkov. Táto certifikácia sa zameriava predovšetkým na bezpečnosť finálneho produktu pre ľudské zdravie, čím eliminuje riziko kontaktu s nebezpečnými chemikáliami.
Pre spotrebiteľov, ktorí kladú dôraz na etické zaobchádzanie so zvieratami, je dôležitá certifikácia PETA - Approved Vegan. Táto certifikácia zaručuje, že odevy neobsahujú žiadne živočíšne zložky a pri ich výrobe netrpeli žiadne zvieratá. Ide o dôležitý signál pre vegánsku komunitu a pre všetkých, ktorí sa snažia minimalizovať svoj dopad na zvieratá.
Ekoznačka EU Ecolabel vznikla v roku 1992 a udeľuje sa výrobkom a službám, ktoré majú menší vplyv na životné prostredie ako iné porovnateľné výrobky. Vlastníkom značky je Európska komisia. Táto značka poskytuje komplexnejší pohľad na environmentálny dopad produktu počas celého jeho životného cyklu, od výroby až po likvidáciu.
Global Organic Textile Standard (GOTS) je považovaný za najprísnejšiu medzinárodnú certifikáciu. Zaručuje ekologickú výrobu od pestovania cez spracovanie až po distribúciu hotového výrobku. Zároveň zabezpečuje etickú a sociálne zodpovednú výrobu v súlade s Fair Trade. Ide najmä o požiadavky na bezpečnosť a dôstojné pracovné podmienky pri práci. GOTS pokrýva celý dodávateľský reťazec, čím poskytuje komplexnú záruku udržateľnosti a etiky.
Organic 100 Content Standard (OCS 100) je certifikát spoločnosti Textile Exchange, ktorá sa snaží zvýšiť udržateľnosť svetového textilného priemyslu. Certifikát sa vzťahuje k pomeru vlákien z ekologického poľnohospodárstva. Zaručuje, že vo výrobku je použitých 95-100 % organických vlákien. V prípade 95-99% organickej bavlny môžu byť použité aj akékoľvek iné vlákna ako konvenčne pestovaná bavlna. Organic Blended Content Standard je podobný predchádzajúcej certifikácii, ale na rozdiel od predchádzajúcej certifikácie sa množstvo organickej vlákniny môže pohybovať od 5 do 95 %. Zvyšné percento možno doplniť akoukoľvek inou vlákninou. Tieto certifikáty umožňujú spotrebiteľom vybrať si produkty s vyšším podielom organických materiálov.
Fairtrade bavlna pochádza od drobných farmárov, ktorí prestali alebo výrazne obmedzili používanie agrochemikálií, chránia zdravie a bezpečnosť, zakazuje geneticky modifikované semená (osivá) bavlny a podporuje pestovateľov, aby chránili životné prostredie ako neoddeliteľnú súčasť riadenia farmy. Fairtrade sa zameriava na sociálne a ekonomické aspekty pestovania bavlny, zabezpečujúc spravodlivé podmienky pre farmárov.
Systémy ako Amfori BSCI (Business Social Compliance Initiative) a Worldwide Responsible Accredited Production (WRAP) sa zameriavajú na etické a sociálne aspekty výroby v celosvetovom meradle. Amfori BSCI je systém hodnotenia pre otvorený a udržateľný obchod. Cieľom je zvýšiť prosperitu ľudskej spoločnosti, zodpovedne využívať prírodné zdroje a podporovať otvorený obchod na celom svete. WRAP je organizácia, ktorá podporuje bezpečnú, legálnu, humánnu a etickú výrobu na celom svete. Certifikáciu vykonáva na základe auditov zameraných na dodržiavanie 12 základných princípov - dodržiavanie zákonov a predpisov na pracovisku, zákaz nútenej práce, zákaz detskej práce, zákaz obťažovania a zneužívania, zákonné odmeny a benefity, zákonom stanovený pracovný čas, nediskriminácia, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, sloboda združovania a kolektívne vyjednávanie, dodržiavanie environmentálnych noriem, dodržiavanie colných predpisov a podniková bezpečnosť.
Sedex je globálna organizácia, ktorá zastáva etické zdieľanie dát dodávateľov. Uľahčuje svojim členom činnosti v dodávateľskom reťazci, zodpovedá za etické obchodné postupy a procesy a pomáha nákupcom a dodávateľom lepšie riadiť výmenu údajov o sociálnych a environmentálnych rizikách.
Global Recycled Standard (GRS) je dobrovoľný produktový štandard spoločnosti Textile Exchange, ktorá sa snaží zvýšiť udržateľnosť globálneho textilného priemyslu. Sleduje a overuje recyklovaný obsah konečného výrobku. Táto norma sa vzťahuje na celý dodávateľský reťazec a zaoberá sa vysledovateľnosťou, ekologickými zásadami, sociálnymi požiadavkami, obsahom chemických látok a označovaním. Pokrýva spracovanie, výrobu, balenie, označovanie, uvádzanie na trh a distribúciu výrobkov obsahujúcich najmenej 20 % recyklovaného obsahu. RCS 100 - Recycled Claim Standard sa používa na sledovanie spotrebiteľského reťazca pri sledovaní recyklovaných materiálov v dodávateľskom reťazci. Tieto štandardy sú dôležité pre rastúci trh s recyklovaným textilom.
Recyklácia textilu na Slovensku a legislatívne výzvy
Na Slovensku prebieha snaha o zavedenie triedeného zberu textilu, ktorý by mal byť rozšírený najneskôr o necelé tri roky. Kľúčom k úspechu triedeného zberu textilu bude, či recyklované výrobky nájdu odbyt na trhu. Triedenie a zber textilného odpadu má podľa zámerov envirorezortu spadať pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov. Takýmto spôsobom na Slovensku od roku 2016 funguje napríklad triedený zber zložiek komunálneho odpadu, akými sú plasty, papier či sklo. Kolektívne plnenie pre výrobcov prostredníctvom tzv. recyklačných poplatkov zabezpečujú organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV). Jedna z dvojice najväčších OZV na slovenskom trhu, OZV NATUR-PACK, v tejto súvislosti už oznámila, že sa bude uchádzať o autorizáciu na činnosť OZV pre textil.
„NATUR-PACK rozšírenie triedeného zberu o položku textil víta,“ hovorí Ľ. Vargová, ale jedným dychom dodáva, že nastavenie podmienok na zber, triedenie a recykláciu textilu, môže nakoniec stroskotať na nedostatku záujmu o recyklovaný výrobok. „Malú obavu máme z toho, že vytriedený textil odvážime, vykážeme množstvá na štatistické účely, zhodnotíme že je finančne neefektívne ho recyklovať a v závere skončí v spaľovni alebo ešte horšie na skládke,“ vysvetľuje Ľ. Vargová.
V oblasti materiálového zhodnocovania použitého textilu a šatstva v súčasnosti na slovenskom trhu pôsobia iba dve firmy, ktoré recyklujú textilný odpad. Sú nimi senická spoločnosť SK-TEX, s.r.o. a PR Krajné, s.r.o. v myjavskom okrese. Zástupcovia NATUR-PACK-u navštívili obe prevádzky. „Najväčší spracovateľ textilného odpadu na Slovensku SK-TEX premení 3 500 ton textílií ročne napríklad na akustické, retenčné a tepelnoizolačné dosky. Zdrojom sú mu aj textílie z domácností a šatstvo,“ približuje Ľ. Vargová. „Rozhovor s riaditeľom, ktorý sa aktívne zaoberá témou recyklácie textilu 23 rokov, nám rozšíril obzor a potvrdil predpoklad nedostatku recyklačnej kapacity v danej oblasti. Ako výraznejší problém, vidí riaditeľ SK-TEX, nedostatok záujmu o samotné recyklované výrobky. Pritom napríklad expandovaný polystyrén, používaný na zatepľovanie budov, je ľahko nahraditeľný za ekologickejšiu alternatívu tepelnoizolačnej recyklovanej textilnej dosky,“ pokračuje expertka.
Recykláciou odpadového textilu a šatstva sa zaoberá aj druhá zo spomínaných firiem, PR Krajné. Do portfólia jej výrobkov patria napríklad retenčné dosky s možnosťou použitia na zelené strechy alebo ako povrch exteriérových zelených parkovacích plôch. V porovnaní s prvou menovanou firmou však PR Krajné spracováva relatívne menej textilného odpadu a vykazuje aj rádovo nižší obrat: kým tržby SK - TEX sa dlhodobo pohybujú okolo jedného milióna eur, tržby PR Krajné v posledných rokoch klesali a v roku 2020 dosiahli necelých 40 000 eur.
„Obaja spracovatelia mali výborné produkty a množstvo zaujímavých recyklačných nápadov do budúcnosti. Po vypočutí si ich názorov sme pochopili, že ich tlačí v topánke kamienok menom legislatíva. Kým nebude v stavebnom zákone striktne vyjadrené percento recyklovaných materiálov použitých pri stavbe či rekonštrukcii, nebude zabezpečený odbyt ich výrobkov na slovenskom trhu,“ uviedla Ľ. Vargová z NATUR-PACK-u. Nedostatok recyklačných kapacít pre textilný odpad si uvedomuje aj envirorezort. Minister Ján Budaj hovorí, že využitie pre odpadový textil vidí najmä pri výrobe tepelnoizolačných materiálov a v spolupráci s rezortom hospodárstva chce podporiť inovatívne riešenia na trhu.
Dokáže umelá inteligencia naštartovať recykláciu textilu? | Transformácia podnikania
Legislatívne požiadavky na označovanie textilu na Slovensku
Ak vyrábate textilné výrobky či odev, iste viete, že musia byť správne označené. Hoci použitie týchto symbolov upravuje priamo slovenská (i európska) technická norma, tieto symboly sú chránené autorským právom. Vlastníkom týchto práv je spoločnosť Ginetex. To znamená, že na použitie týchto symbolov na vašich výrobkoch musíte mať súhlas od spoločnosti Ginetex alebo jej zástupcov. Povinnosť licencovaného použitia symbolov sa týka nielen výrobcov textílií či odevov, ale aj dovozcov, distribútorov i predajcov. Výška poplatku za licenciu závisí od vašej spoločnosti a veľkosti výroby. Pre získanie licencie je potrebné kontaktovať spoločnosť Ginetex, resp. jej zástupcu, ktorým je na Slovensku firma VÚTCH-CHEMITEX s.r.o. So spoločnosťou musíte podpísať licenčnú zmluvu, ktorá vás následne oprávňuje používať symboly ošetrovania na textilných a odevných výrobkoch. A to nielen na Slovensku, ale aj pri vývoze vašich výrobkov do zahraničia.
Či už prevádzkujete svoju kamennú predajňu alebo predávate textil cez internet, je vo vašom najlepšom záujme poznať legislatívne požiadavky na označovanie takýchto výrobkov. Napriek niekoľkoročnej platnosti a účinnosti zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o ochrane spotrebiteľa“), ale aj Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1007/2011 z 27. septembra 2011 o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením, ktorým sa zrušuje smernica Rady 73/44/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/73/ES a 2008/121/ES Text s významom pre EHP (ďalej aj Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1007/2011), dochádza k porušovaniu týchto predpisov.
V zmysle § 12 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa je predávajúci povinný zabezpečiť, aby ním predávaný výrobok bol zreteľne označený týmito údajmi. V praxi sa najčastejšie stretávame s prípadmi, keď informáciou o materiálovom zložení je textilný výrobok označený, avšak táto informácia nie je poskytnutá v kodifikovanej podobe štátneho jazyka (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov). Táto požiadavka na označovanie výrobkov v kodifikovanej podobe štátneho jazyka je zakotvená v § 13 zákona o ochrane spotrebiteľa a správne orgány, ktoré majú na starosti kontrolu vnútorného trhu, v prípade jej nedodržania podnikateľov prísne postihujú.
V prípade textílií z Číny je najčastejšie používaným jazykom angličtina. Väčšine spotrebiteľov je najznámejším cudzojazyčným pojmom pre označenie bavlny slovíčko "cotton", pričom v prípade informácie o materiálovom zložení sa uvádza aj percentuálny obsah tohto materiálu v textílii. Na prvý pohľad sa teda takéto označenie textilu v anglickom jazyku javí ako zrozumiteľné a pre spotrebiteľa postačujúce k zabezpečeniu jeho dostatočnej informovanosti o vlastnostiach takéhoto tovaru. Chyba lávky. Slovenská republika výslovne požaduje uvádzanie týchto informácií v slovenčine. Dôvody sú viaceré, avšak nechceme sa nimi v tomto článku zaoberať (zákon č. 270/1995 Z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky). Samozrejme, občanom - spotrebiteľom na území Slovenskej republiky, musí byť informácia poskytnutá v slovenčine.
Zákon o ochrane spotrebiteľa poskytuje spotrebiteľom zvýšenú ochranu ako slabšej strane v spotrebiteľskom vzťahu. Na rozdiel od podnikateľov sa nedá predpokladať pri spotrebiteľovi ani s odbornou starostlivosťou, ktorú môže zabezpečiť iba profesionálny subjekt. Správne orgány sa neuspokoja ani s uvedením ekvivalentu slova bavlna v poľštine "bawelna", napriek tomu, že v tomto prípade je výpovedná hodnota tohto slova pre spotrebiteľa dostatočná pre určenie materiálového zloženia výrobku. Správny orgán je povinný uložiť pokutu aj v takom prípade, ak je výrobok označený požadovanými údajmi podľa § 12 zákona o ochrane spotrebiteľa v češtine, hoci by mali byť tieto informácie pre Slováka zrozumiteľné. Správne orgány posudzujú každý prípad individuálne, zákon však výnimky nepozná a či už je správny orgán pri ukladaní pokuty zhovievavejší, pokutu musí udeliť.
Podľa § 12 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa výrobca je povinný označiť výrobok údajmi, ktoré pravdivo a úplne informujú predávajúceho o vlastnostiach dodaného výrobku; ak výrobca nesplní svoju povinnosť, výrobok označí dovozca, ak ani dovozca neoznačí výrobok, označí ho dodávateľ. V tejto chvíli je nutné uviesť, že podľa ďalšieho odseku č. 3 § 12 zákona o ochrane spotrebiteľa je predávajúci povinný zabezpečiť, aby ním predávaný výrobok bol označený aj údajmi o spôsobe použitia a údržby výrobku, hoci je tak primárne povinný urobiť výrobca, resp. dovozca alebo dodávateľ.
Podľa všeobecne záväzného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1007/2011 označenia sú v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, na ktorého území sa textilné výrobky sprístupňujú na trhu pre spotrebiteľa, pokiaľ dotknutý členský štát nestanoví inak. V praxi nie je vždy jednoduché, najmä pre menších podnikateľov - predajcov textilu, zabezpečiť správne označenie výrobkov potrebnými informáciami. Ak je oblečenie označené zákonom o ochrane spotrebiteľa požadovanými údajmi v cudzom jazyku, predajcovi sa môže javiť doplnenie alebo zmena tohto označenia, tak aby spĺňalo predpoklady § 13 a teda bolo v slovenskom jazyku pomerne nákladné a náročné.
Ako informuje Slovenská obchodná inšpekcia na svojej internetovej stránke, označenie textilných výrobkov etiketou a iným označením má byť podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1007/2011 trvalé, ľahko čitateľné, viditeľné a prístupné a v prípade etikety aj pevne pripevnené. Najčastejšie sa stretávame v obchodoch s etiketami pevne prišitými k samotnému textilnému výrobku. Tieto etikety obsahujú aj informáciu o spôsobe použitia a údržby. Takéto označenie musí odolať napr. praniu.
S rastúcou hodnotou výrobkov, ktoré nie sú označené v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, rastie aj výška uloženej pokuty. Ústredný inšpektorát obchodnej inšpekcie v odvolacom konaní napr. udeľuje pokutu vo výške 500 EUR, ak pri kontrole správny orgán objaví neoznačený textil v slovenčine v hodnote približne 900 EUR (napr. rozhodnutia SK/0135/99/2018 a SK/0419/99/2018). Pri predaji použitého výrobku alebo výrobku s vadou je obchodník povinný takýto výrobok predávať oddelene od ostatných výrobkov alebo osobitne označený.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1007/2011 je možno považovať za najlepší návod na označovanie výrobkov, napr. v prílohe č. 5 možno nájsť textilné výrobky, pre ktoré nie je povinné označenie etiketou alebo iné označenie. Medzi tieto výnimky patrí aj oblečenie pre zvieratá. Niektoré výrobky stačí označiť spoločnou etiketou, napr. umývacie handry na podlahu. Tieto výnimky zo štandardov pre označovanie textilu popisuje čl. 17 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1007/2011.
Výrobca, splnomocnený zástupca a dovozca sú pri uvedení na trh povinní zabezpečiť označenie výrobku údajmi o výrobcovi, prípadne aj o splnomocnenom zástupcovi alebo dovozcovi, ak výrobca nie je usadený v členskom štáte EÚ alebo EHP, ďalej tiež typovým číslom, číslom šarže, sériovým číslom alebo iným údajom umožňujúcim identifikáciu výrobku, údajmi v rozsahu primeranom povahe výrobku, ktoré umožnia zhodnotiť riziká spojené s používaním výrobku po dobu obvyklej použiteľnosti, inštalácie alebo údržby a pripojiť k výrobku sprievodnú dokumentáciu, ktorou sú doklady potrebné na prevzatie a používanie výrobku, vrátane návodu na inštaláciu, montáž, používanie, skladovanie a údržbu. Distribútor nesmie sprístupňovať na trhu výrobky, ktoré nie sú bezpečné alebo riadne označené.
Návod na použitie a jeho náležitosti
Návod na použitie je v slovenskej legislatíve definovaný ako písomné pokyny, ktoré sa poskytujú používateľovi nového výrobku pri jeho obsluhe, aby sa zabezpečilo jeho správne a bezpečné používanie, ako aj jeho dlhodobá funkčnosť. Zákon o ochrane spotrebiteľa (§ 12 ods. 3) stanovuje, že predávajúci je povinný zabezpečiť, aby výrobok bol označený aj údajmi o spôsobe použitia a údržby výrobku. Tieto údaje musia byť poskytnuté v slovenskom jazyku.
Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa definuje, že ak ide o výrobok dodávaný s návodom na použitie, tento návod musí byť spotrebiteľovi poskytnutý. V prípade, ak výrobok nebol dodaný s návodom na použitie, alebo ak návod nie je v slovenskom jazyku, môže to mať pre predajcu právne dôsledky. Občiansky zákonník definuje zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne kupujúcemu v dôsledku nesprávneho použitia výrobku, ak mu nebol poskytnutý riadny návod.
Musí byť návod na použitie v slovenskom jazyku? Áno, podľa § 13 zákona o ochrane spotrebiteľa a § 5 zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, musia byť informácie pre spotrebiteľa, vrátane návodov na použitie, poskytnuté v slovenskom jazyku. Poskytovanie len v inom jazyku, napríklad v angličtine, nestačí.
Sankcie za porušenie zákonných povinností sú pomerne prísne. Kontrolné orgány, ako napríklad Slovenská obchodná inšpekcia, môžu uložiť pokutu vo výške od 100 do 2000 eur za nesprávne označenie výrobku alebo neúplné údaje. V prípade závažnejších porušení, napríklad pri predaji nebezpečných výrobkov alebo absencii slovenského návodu, môžu pokuty dosiahnuť až desaťtisíce eur. Napríklad, pri kontrole označovania potravinových výrobkov môžu sankcie za nesprávny jazyk alebo neúplné údaje dosiahnuť až 166 000 eur.
V prípade, ak pri výrobku chýba slovenský návod na použitie, spotrebiteľ by mal podať sťažnosť na príslušný kontrolný orgán (napr. Slovenskú obchodnú inšpekciu). Sťažnosť by mala obsahovať údaje o sťažovateľovi, popis výrobku, zistené nedostatky (napr. chýbajúci slovenský návod) a čoho sa domáha.
Praktické tipy na označovanie osobných vecí
Aj keď sa tento článok primárne venuje označovaniu komerčných textilných výrobkov, téma označovania sa dotýka aj bežného života, napríklad pri príprave detí do školy či škôlky. Neoznačené veci zvyčajne končia na jednej kope strát a nálezov, a keď sa k nim majiteľ neprihlási, na konci školského roka putujú do smetného koša.
Tradičným a osvedčeným spôsobom je vyšívanie mien alebo iniciál na oblečenie, uteráky a pod. Kto má chuť a čas, nič mu nebráni tento spôsob využiť i dnes.
Menovky na textil sú praktickým riešením. Môžu byť prišité na oblečenie, ktoré samo o sebe nemá žiadnu visačku alebo ste ju odstrihli, lebo dieťa tlačila a škriabala.
Nálepky a štítky sú univerzálnym nástrojom so všestranným využitím. Permanentným popisovačom na alkoholovej báze podpíšete deťom čokoľvek s tvrdým povrchom (pravítko, fľaša, desiatový box), cez drobný obsah peračníka (perá, ceruzky, farbičky), ale tiež školské pomôcky z textilných materiálov (školská taška, zásterka na výtvarnú, vrecúška) až po oblečenie a obuv. Dostupné sú aj vo viacerých farbách, takže si môžete zvoliť podľa toho, ktorá vám najviac vyhovuje. Zaujímavým riešením je obojstranný popisovač, ktorý má dva hroty rôznej hrúbky.
Popisovače na textil sú vhodné najmä na označenie oblečenia. Slúžia na označenie akéhokoľvek oblečenia, ktoré sa dá žehliť. Dôležité je, aby po aplikácii nažehlením doslova splynuli s oblečením a dieťaťu pri nosení neprekážali.
Závesné visačky pripevníte dieťaťu na tašku či batoh.
Pečiatky sú ďalšou možnosťou. Kúpiť sa dajú hotové s menom dieťaťa alebo si ich dáte vyrobiť personifikovane podľa vašich požiadaviek. Existujú pečiatky, na ktorých si viete meniť texty podľa potreby.
Najjednoduchšou a najlacnejšou pomôckou na podpísanie detského oblečenia je obyčajné guľôčkové pero. Väčšina detských textílií má okrem štítku s pokynmi na ošetrovanie všitú aj menovku, na ktorú napíšete meno. Ak menovku niektorý kúsok oblečenia nemá, meno napíšte zo zadnej strany akéhokoľvek štítku, ktorý sa nachádza na oblečení alebo priamo na vnútornú stranu daného odevu. Text napísaný perom nevydrží na štítku síce tak dlho ako ten napísaný popisovačom, ale nezmizne ani po prvom praní. A keď začne blednúť, nič vám nebráni nápis zopakovať bez toho, aby ste kupovali špeciálne pomôcky na označenie detských vecí.
Všetkých vyššie spomínaných pomocníkov oceníte nielen pri označovaní vecí do školy, škôlky, ale splnia svoju úlohu aj pri balení detí do školy v prírode, do letného tábora či na výlet. Pri výbere záleží len na vás, ktorý zo spôsobov si zvolíte a koľko financií ste ochotní do označenia detských vecí a pomôcok investovať. Dá sa to riešiť efektne, ale aj celkom jednoducho a lacno.
Údaje o materiálovom zložení musia byť uvedené na etikete alebo uvedené iným spôsobom (natlačené na vnútornej strane oblečenia). Označenie musí byť trvalé, ľahko čitateľné, viditeľné a prístupné. Označenie textilného výrobku zabezpečuje výrobca. Ak predávate textilné výrobky pod svojím menom či značkou, alebo v prípade ak textilné výrobky potláčate či inak upravujete, potom ste vy ako distribútor zodpovedný za jeho správne označenie.