Ochrana pred nekalou a obmedzenou hospodárskou súťažou: Ako sa brániť v presýtenom trhu

Podmienky obchodovania sú však čoraz tvrdšie, rastie konkurencia, trh je presýtený tovarom a službami. V tomto príspevku sa pokúsime stručne vysvetliť, kedy sa po právnej stránke jedná o nekalosúťažné konanie, a akým spôsobom sa proti nemu môžeme brániť.

Definícia a základné princípy hospodárskej súťaže

Hospodárska súťaž je prirodzeným procesom, pri ktorom dochádza k stretu viacerých záujmov. Je to súťaž konkurujúcich si podnikateľov o priazeň zákazníkov a teda aj o lepšie hospodárske výsledky. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že pokiaľ sú v jednom meste štyri predajne obuvi, tak medzi nimi prebieha hospodárska súťaž. Hospodárska súťaž prebieha vždy na relevantnom trhu, teda na trhu konkurujúcich si výrobkov. Účastníkmi hospodárskej súťaže nemusia byť len podnikatelia, sú nimi všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži. Súťažiteľa majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia kladných hospodárskych výsledkov, teda na relevantnom trhu bojovať o priazeň zákazníkov a o odbyt svojich výrobkov či služieb. Za týmto účelom sa môžu aj slobodne združovať.

Zneužívanie účasti na hospodárskej súťaži je podľa obchodného zákonníka zakázané, pričom zneužitím účasti na hospodárskej súťaži sa rozumie nekalé súťažné konanie alebo nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže. Právo proti nekalej súťaži je koncipované ako právo civilných deliktov, ktoré vychádza zo zodpovednostného vzťahu. Právo na ochranu hospodárskej súťaže plní svoju funkciu tým, že chráni hospodársku súťaž proti konaniu, ktoré ju skresľuje nekalými praktikami, ako aj tým, že chráni súťaž proti konaniu, ktoré ju obmedzuje. Obidva práva navzájom úzko súvisia a dopĺňajú sa aj napriek tomu, že sú odlišnej povahy. Podľa úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku fyzické a právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikatelia, majú právo slobodne rozvíjať súťaživú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti. Pri tejto činnosti sú povinné rešpektovať právne predpisy o hospodárskej súťaži.

Generálna klauzula nekalej súťaže

Kedy ide o nekalú súťaž? Podľa platnej právnej úpravy vždy platí, že ak má byť konanie niektorého súťažiteľa klasifikované ako nekalosúťažné, musia byť splnené podmienky podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ide o konanie v hospodárskej súťaži - to znamená, že medzi súťažiteľmi musí existovať tzv. súťažný vzťah. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Na naplnenie podmienok uvedených v generálnej klauzule nekalej súťaže sa však nevyžaduje vedomie o nesprávnosti konania, ani úmysel zo strany súťažiteľa, ktorý sa tohto protiprávneho konania dopúšťa.

Na splnenie tejto podmienky sa podľa právnej doktríny [5] vyžaduje:

1. Existencia súťažného vzťahu: Otázkou súťažného vzťahu sa zaoberal aj Najvyšší súd SR [6], pričom dospel k záveru, že „pre naplnenie podmienok, ktoré vyžaduje generálna klauzula, je nevyhnutné, aby medzi rôznymi súťažiteľmi bol aj vzájomný súťažný vzťah. Tento vzťah môže byť vymedzený okrem iného aj vecne, keď súťažitelia dodávajú na trh zhodné, porovnateľné, alebo svojou funkciou vzájomne zastupiteľné výrobky.“
2. Rozpor s dobrými mravmi súťaže: Druhou podmienkou generálnej klauzuly je, že konanie subjektu, zodpovedného za nekalosúťažné konanie, musí byť v rozpore s dobrými mravmi súťaže. Tu musíme zdôrazniť, že sa vždy jedná o tzv. objektívne porušenie dobrých mravov súťaže. Aj odborná literatúra pojem dobré mravy súťaže vníma zužujúco, keď uvádza, že dobré mravy súťaže je potrebné dôsledne odlišovať od pojmu dobré mravy (vo všeobecnosti). Rozpor s dobrými mravmi súťaže nemožno vidieť v každom porušení zásad čestného hospodárskeho styku, ale len v takom konaní súťažiteľa, ktoré môže objektívne skresliť spoločenskú funkciu hospodárskej súťaže a zoslabiť tak jej pozitívne účinky a zmeniť ich na negatívne.
3. Spôsobilosť privodiť ujmu: Zo zákonnej formulácie „je spôsobilé“ je zrejmé, že ujma inému súťažiteľovi alebo spotrebiteľovi nemusí vzniknúť, stačí, ak jej vznik v dôsledku konania zodpovedného subjektu hrozí. Nekalá súťaž je totiž ohrozovacím deliktom. Zo zákonného pojmu „ujma“ je zrejmé, že táto formulácia umožňuje širšiu právnu ochranu. Na rozdiel od pojmu škoda, do ktorého zvyčajne zahŕňame iba ujmu materiálnu, pojem ujma sa tu viaže aj k ujme nemateriálnej.

Možno teda zhrnúť, že v prípadnom súdnom konaní, ktorého predmetom bude ochrana pred nekalosúťažným konaním, súd vždy rieši to, či tvrdené konanie žalovaného je porušením dobrých mravov súťaže, či k nemu došlo vrámci hospodárskej súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom (ide o tzv. podmienky generálnej klauzuly nekalej súťaže). Iba ak sú splnené všetky tri podmienky generálnej klauzuly, súd môže pristúpiť k posúdeniu konania zodpovedného subjektu z toho hľadiska, či sa jedná o niektorú zo skutkových podstát nekalej súťaže podľa § 45 až § 52 Obchodného zákonníka alebo nie.

Skutkové podstaty nekalej súťaže

Obchodný zákonník definuje niekoľko konkrétnych skutkových podstát nekalej súťaže, ktoré dopĺňajú všeobecnú generálnu klauzulu.

• Klamlivá reklama alebo klamavé označenie tovaru a služieb: Klamlivá reklama je šírenie údajov o vlastnom alebo cudzom podniku, jeho výrobkoch, či výkonoch, ktoré je spôsobilé vyvolať klamlivú predstavu, v dôsledku čoho vznikne vlastnému alebo cudziemu podniku v hospodárskej súťaži ujma. Klamlivé označenie tovarov a služieb je každé označenie, ktoré je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domienku, že ním označený tovar alebo služby pochádzajú z určitého štátu, určitej oblasti, miesta alebo od určitého výrobcu. Vyvolanie nebezpečenstva zámeny súvisí s touto skutkovou podstatou.
• Parazitovanie na povesti: Toto je prípad, keď zodpovedný subjekt využíva povesť podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať prospech pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania, ktorý by inak nedosiahol. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR tu musí ísť o konanie úmyselné [12] a poškodený súťažiteľ musí mať vybudovanú takú povesť u iných súťažiteľov alebo spotrebiteľov, na ktorej sa dá parazitovať.
• Zľahčovanie: Zľahčovaním sa rozumie postup zodpovedného subjektu, ktorým uvádza alebo rozširuje nepravdivé údaje o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa, ktoré sú spôsobilé privodiť tomuto súťažiteľovi ujmu.
• Porušenie obchodného tajomstva: Toto je azda najznámejšia zo všetkých skutkových podstát. Pod porušením obchodného tajomstva sa rozumie konanie rušiteľa obchodného tajomstva (zodpovedného subjektu), spočívajúce v neoprávnenom získaní, využití alebo sprístupnení obchodného tajomstva. Na naplnenie tejto skutkovej podstaty je nutné, aby išlo o také údaje (informácie), ktoré sú predmetom obchodného tajomstva a podnikateľ ich utajuje a utajenie zabezpečuje.
• Ohrozovanie životného prostredia: Toto je skutková podstata chrániaca súťažiteľov, ktorí pri svojej podnikateľskej činnosti vynakladajú náklady na ochranu životného prostredia pred súťažiteľmi, ktorí sa snažia získať väčšie zisky tým, že porušujú povinnosti na ochranu životného prostredia vyžadované zákonom.
• Viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku: Ide o situáciu, keď je súhlas s uzavretím zmluvy viazaný na prijatie ďalších záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto zmluvy.

Je dôležité poznamenať, že výpočet skutkových podstát, uvedený v Obchodnom zákonníku, je demonštratívny. To znamená, že ak sa na nekalosúťažné konanie zodpovedného subjektu nedá použiť žiadna zo špecifických skutkových podstát, poškodený súťažiteľ alebo spotrebiteľ sa môže obrátiť na súd aj na základe splnenia podmienok generálnej klauzuly nekalej súťaže. Nikdy to však neplatí naopak: ak súťažiteľ konal tak, že naplnil znaky niektorej zo špecifických skutkových podstát, ale svojim konaním nenaplnil podmienky generálnej klauzuly, o nekalú súťaž nejde.

Nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže

Okrem nekalej súťaže, ktorá sa zameriava na nečestné praktiky medzi jednotlivými súťažiteľmi, existuje aj inštitút nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže. Toto konanie sa týka situácií, keď účastníci na trhu vytvárajú takú situáciu na trhu, keď podnikateľ alebo skupina podnikateľov sa zbaví povinností brať ohľad na prostredie, v ktorom pôsobia, a to tým, že pre seba podstatne obmedzia súťaž.

Medzi hlavné formy nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže patria:

• Kartelové dohody: Sú to dohody a iné formy vzájomného dorozumenia medzi podnikateľmi, ktorí tým, že ovplyvňujú podmienky výroby alebo obehu tovaru na trhu, vedú alebo môžu viesť k vylúčeniu alebo obmedzeniu hospodárskej súťaže na tuzemskom trhu. Za takéto dohody sa považujú aj ústne dohody. Kartelové dohody zákon klasifikuje ako nedovolené a neplatné, pokiaľ príslušný úrad nedovolil výnimku. Výnimka môže byť poskytnutá len na dobu časovo obmedzenú, ak sa jej povolenie javí ako nevyhnutné z hľadiska verejného záujmu (napr. hospodársky, technický pokrok).
• Dohody o fúzii podnikov: Ide o dohody podnikateľov o zlúčení ich podnikov, ktoré vedú alebo môžu viesť k obmedzovaniu hospodárskej súťaže na relevantnom trhu, ako aj dohoda, keď jeden podnikateľ nadobudne právnu alebo faktickú možnosť vykonávať kontrolu nad podnikom iného podnikateľa alebo jeho časťou. Dohody o fúzii sa nepovažujú za nedovolené a neplatné automaticky, ale sú podrobené kontrole a rozhodovacej právomoci príslušného orgánu (napr. Protimonopolného úradu SR). Na posúdenie, kedy vzniká nebezpečenstvo obmedzenia súťaže, je smerodajný percentuálny podiel celkového obratu na relevantnom trhu (často sa uvádza hranica 30%).

Zneužitie dominantného postavenia

Veľké podniky často využívajú neprimerané obchodné podmienky a vylučovacie praktiky, čím ohrozujú hospodársku súťaž. Vylučovanie svojich konkurentov nekalými praktikami však nie je jediným problémom. Ak si podnik svojím konaním získa dominantné postavenie alebo vytvorí monopol, tak ho môže neskôr zneužívať voči svojim odberateľom. Zneužívanie dominantného postavenia môže mať rôzne formy:

• Uplatňovanie neprimeraných obchodných podmienok: Dominantný podnik môže diktovať svojim odberateľom podmienky, ktoré sú pre nich nevýhodné.
• Uplatňovanie neprimeraných cien: Môže ísť o predaj za ceny, ktoré neodrážajú skutočné náklady alebo trhovú hodnotu.
• Uplatňovanie rozdielnych podmienok voči jednotlivým odberateľom: Aj pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení môže dominantný podnik aplikovať rôzne ceny alebo podmienky pre rôznych odberateľov.

Takéto praktiky sa spoločne nazývajú aj vykorisťovateľské praktiky. Na rozdiel od vylučovacích praktík, ktoré majú za následok priamu zmenu súťažnej štruktúry na trhu (vylúčenie iného podnikateľa z trhu), vykorisťovateľské praktiky znižujú spotrebiteľský prospech, ktorý si dominantný podnik neodôvodnene sťahuje pre seba vo svoj prospech.

Samotné dominantné postavenie samé osebe pritom nie je zakázané ani nezákonné. Avšak uplatňovanie vylučovacích, ako aj vykorisťovateľských praktík predstavuje závažné porušenie hospodárskej súťaže v zmysle zákona. Hlavným predpokladom porušovania čestnej hospodárskej súťaže je existencia dominantného alebo monopolného postavenia, pričom trhová sila podniku sa vždy posudzuje na konkrétnom relevantnom trhu. Určenie relevantného trhu je bezprostredne prvým krokom, pričom Európska komisia ako orgán, ktorého hlavnou právomocou je vykonávanie pravidiel hospodárskej súťaže, v tomto smere stanovuje jasné pravidlá pre identifikáciu konkrétneho relevantného trhu, na ktorom je potrebné posúdiť trhovú silu daného podniku.

Európska komisia v rámci svojich usmernení upravuje konkrétnejšie formy zneužívania dominantného postavenia, pričom účelom týchto usmernení je zabezpečiť väčšiu zrozumiteľnosť a predvídateľnosť pokiaľ ide o všeobecný rámec analýzy, ktorú Komisia používa pri určovaní, či by mala stíhať prípady týkajúce sa rozličných foriem zneužívania postavenia na vylúčenie konkurentov z trhu. Pri posudzovaní porušovania čestnej hospodárskej súťaže sa však prihliada aj na opodstatnenosť správania dominantného podniku, nakoľko dominantný podnik môže preukázať, že jeho správanie má pozitívny vplyv na efektivitu, čo môže vyvážiť nepriaznivý protisúťažný obsah na odberateľov.

Problematika zneužívania dominantného postavenia je rozsiahlou témou a trochu aj zanedbanou, nakoľko množstvo podnikov nevie, že je možné sa brániť voči neprimeraným obchodným podmienkam alebo cenám, alebo nekalým praktikám veľkých podnikov, a to práve prostredníctvom vnútroštátnych, ako aj európskych pravidiel, ktorých účelom je zabezpečiť čestnú hospodársku súťaž. Za účelom dodržiavania čestnej hospodárskej súťaže došlo v roku 2019 aj k prijatiu Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/633 zo 17. apríla 2019 o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v dodávateľskom reťazci v poľnohospodárstve a potravinárstve.

Ako sa brániť proti nekalosúťažnému konaniu

Ak sa stanete obeťou nekalosúťažného konania alebo nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže, máte k dispozícii právne prostriedky na ochranu.

• Žaloba na súd: Najčastejším spôsobom obrany je podanie žaloby na súd. V rámci súdneho konania sa posudzuje, či došlo k naplneniu podmienok generálnej klauzuly nekalej súťaže a/alebo niektorej zo špecifických skutkových podstát. Súd môže v takom prípade nariadiť zdržanie sa protiprávneho konania, odstránenie závadného stavu, primerané zadosťučinenie, alebo poskytnutie informácií.
• Nároky na kompenzáciu: O kompenzačné nároky možno žiadať tak v prípade, ak rušivý stav trvá, ako aj v prípade, ak už skončil. Tieto nároky sa zvyčajne týkajú náhrady ujmy, ktorá vám v dôsledku nekalosúťažného konania vznikla.
• Ochrana obchodného mena: V prípade poškodenia obchodného mena môže ohrozený subjekt použiť právne prostriedky na ochranu pred nekalosúťažným konaním.

Je dôležité konať včas a v prípade potreby vyhľadať odbornú právnu pomoc, aby bolo možné efektívne chrániť svoje práva a záujmy v rámci hospodárskej súťaže. EÚ má prísne pravidlá na ochranu voľnej hospodárskej súťaže. Ak porušíte pravidlá hospodárskej súťaže EÚ, môžete dostať pokutu až do výšky 10 % vášho ročného celosvetového obratu. Pravidlá EÚ pre hospodársku súťaž platia vo všetkých krajinách EÚ - súdy vo vašej krajine ich budú dodržiavať.

Súčasná právna úprava v Slovenskej republike, ako aj smernice Európskej únie, poskytujú rámec pre zabezpečenie spravodlivého a efektívneho fungovania trhu. Pochopenie týchto pravidiel a vedomosť o dostupných prostriedkoch ochrany je kľúčové pre každého účastníka hospodárskej súťaže.

tags: #ako #moze #byt #obmedzena #hospodarska #sutaz