Mnohí sa s tým stretávame denne. Parkujeme v podzemných garážach, či pred supermarketmi, márne hľadáme parkovacie miesto a keď konečne nejaké nájdeme, nevieme sa doň vojsť. A nie vždy je to spôsobené nesprávnym parkovaním áut z oboch strán. O probléme malých parkovacích miest vo veľkých mestách sa vie už roky, až nedávno na to však začali nahlas upozorňovať aj poisťovne. Práve tých sa totiž týkajú škody, ktoré musia preplácať klientom za poškodenia vznikajúce na parkoviskách. A tých z roka na rok pribúda.
Normy verzus realita: Ako sa menili rozmery?
Nemecká poisťovňa DEVK v tejto súvislosti uverejnila výsledky prieskumu, podľa ktorého je najčastejšou príčinou uvedených „parkovacích“ nehôd kombinácia nepozornosti a malé rozmery parkovacích miest. A hoci ide o prieskum medzi nemeckými motoristami, na Slovensku by to s veľkou pravdepodobnosťou bolo rovnaké. Na rovnaký problém pritom už upozorňovala aj anglická poisťovňa Accident Exchange.
Developeri sa pri navrhovaní parkovacích miest samozrejme riadia normami, zároveň sa však snažia takmer vždy vytvoriť maximálny počet parkovacích miest, nie je preto prekvapením, že často volia minimálne povolené rozmery. Presné špecifikácie parkovacích miest v súčasnosti určuje viacero noriem STN. Veľkosť parkovacích miest v hromadných garážach určuje predpis STN 73 6058 z roku 1987, pričom pri kolmom parkovaní je minimálna požiadavka na šírku parkovacieho miesta od roku 2011 zvýšená z 2,25 m na 2,40 m. Norma STN 73 6056 pre odstavné a parkovacie plochy bola v roku 2011 aktualizovaná, čím sa zväčšila minimálna šírka stojiska z 2,25 na 2,40 metra. Rozmery boxov O1 sa už v súčasnosti nepoužívajú, aj keď to je stále platné.
Ani to však dnes nemusí stačiť. Kým totiž v roku 1987 mala bežná rodinná Škoda 120 šírku 1610 mm, dnešná Octavia ju so šírkou 1820 mm prekračuje o viac ako 20 cm. Ak zájdeme do extrému a vezmeme si na mušku povedzme Audi Q8, jeho šírka aj so spätnými zrkadlami je až 2170 mm. Je jasné, že s podobnými autami tak aj u nás často narazíte na problém s parkovaním. Zaujímavosťou je, že norma obsahuje aj požiadavku na minimálnu vzdialenosť medzi stojacimi vozidlami (alebo vozidlom a pevnou prekážkou). Tá je určená na 0,7 m (pri bežnejších vozidlách kategórie O2). Keďže by mali stojiská spĺňať všetky potrebné normy naraz, mali by ich šírky v praxi často presahovať minimálne požadovaných 2,40 m.
Rastúce autá a stagnujúce normy: Začarovaný kruh?
Problémom je, že zatiaľ čo normy sa menia len pomaly, autá rastú neustále. Súčasné BMW 3 je väčšie ako 30 ročné BMW 5. Mnohí si kupujú obrovské autá, aby ukázali, že na to majú, aj keď v 99% času v nich jazdí len 1, maximálne 2 ľudia. Načo im je potom taká obrovská krava, keď množstvo ľudí v nej trávi čas len v meste? V zahraničí, či už Taliansko, Francúzsko alebo Španielsko, v mestách bežne vidíte autá ako Fiat 500, VW Up a podobné. Kto má Golfa, už má obrovské auto. Autá veľkosťou ako Passat musíte doslova hľadať. Tiež tam majú rodiny a tiež v nich nosia deti a žijú.
Podľa platnej slovenskej legislatívy sú minimálne rozmery parkovacieho státia určené vyhláškou, no v praxi sa môžu líšiť podľa typu stavby či veku parkoviska. Väčšina moderných SUV sa do bežného miesta zmestí, no pri väčších modeloch, napríklad Audi Q8, jeho šírka aj so spätnými zrkadlami je až 2170 mm. Bežné rozmery parkovacích miest v Európe, vrátane Slovenska, sú približne 2,4 metra na šírku a 4,8 až 5 metrov na dĺžku. Väčšina SUV modelov má šírku medzi 1,85 a 2 metrami bez spätných zrkadiel, čo znamená, že po zaparkovaní ostáva na oboch stranách len približne 20 až 25 centimetrov priestoru. Táto rezerva často nestačí na pohodlné otvorenie dverí, najmä ak sú na susedných miestach zaparkované ďalšie vozidlá. Navyše, niektoré SUV majú širšie karosérie alebo väčšie dvere, čo nároky na priestor ešte zvyšuje. Problém sa môže zhoršiť aj v starších alebo podzemných garážach, kde môžu byť parkovacie miesta užšie než aktuálne normy. Hoci SUV sa technicky na takéto miesto zmestí, pre bezproblémové vystupovanie je ideálne, ak má parkovacie miesto šírku aspoň 2,6 metra alebo ak sú vedľajšie miesta prázdne.
Riešenia: Širšie miesta, zodpovednejší vodiči?
Poisťovňa DEVK navrhuje zvýšiť minimálne požiadavky na šírku parkovacích miest, zároveň vyvíja tlak na kompetentné nemecké orgány, aby nový uzákonený limit platil aj retrospektívne. Teda aby boli prevádzkovatelia parkovísk povinní prekresliť čiary aj na terajších parkoviskách na väčšie boxy. S nárastom súčasných áut sa situácia s parkovaním pomaly upravuje k lepšiemu, kým sa však nezmenia minimálne požiadavky, situácia sa údajne nijako výrazne nezlepší, tvrdia predstavitelia nemeckej poisťovne.
Zaujímavé pritom je, že so šírkou svojich áut začínajú pomaly bojovať aj samotné automobilky. Ukázalo sa, že všetko má svoje hranice a zákazníci jazdiaci vo veľkých mestách začínajú opäť vyhľadávať autá s rozumnou šírkou. Okrem sťaženého parkovania sa totiž so širokým autom často problematicky manévruje napríklad aj v umývacích linkách.
Niektorí navrhujú aj iné riešenia, napríklad parkovanie cik-cak (prednou-zadnou časťou auta do boxu a dverami spolujazdca čo najbližšie k sebe). To znamená, že pre šoférov bude dosť miesta na nastupovanie, aby pohodlne nastúpili do auta bez veľkej gymnastiky. Len netreba by lenivý a blbec.
PAAS - Návod na kúpu parkovacích kariet
Na druhej strane, nie všetci súhlasia s tým, že problémom sú výhradne malé parkovacie miesta. Argumentuje sa, že to nie je o veľkosti auta, ale o šoférovi. Ten, kto nevie zacúvať s SUV, rovnako by nevedel zacúvať ani s malým autom. A ak sa niekde nezmestím, nemám sa tam tlačiť nasilu. Za ťukanec na parkovisku by sa dala dať pokuta a ten, kto nevie parkovať, nech parkuje za mestom na lúke alebo nech sa to naučí.
Parkovacie miesta pre ZŤP a súkromné parkoviská
Pri výstavbe alebo úprave parkoviska je dôležité venovať pozornosť nielen výberu vhodného materiálu na povrch, ale aj podložiu, parkovacej politike a vhodnému značeniu. Na súkromných parkoviskách, ako sú tie pri nákupných centrách či firmách, môžu mať developeri väčšiu flexibilitu v návrhu, aj keď sa zvyčajne držia noriem. Verejné parkoviská, spravované samosprávou alebo mestskou políciou, však musia spĺňať technické normy stanovené štátom.
Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 musia byť na každom parkovisku vyhradené minimálne štyri percentá parkovacích miest, najmenej však jedno, pre vozidlo osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu. Toto parkovacie miesto musí byť umiestnené čo najbližšie k vchodu do príslušnej budovy alebo pri výstupe z parkoviska. Podľa Zákona o cestnej premávke č. 8/2009 musí byť od vozidla s parkovacím preukazom osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri parkovaní zachovaný odstup najmenej 1,2 metra.
V zahraničí, napríklad v Španielsku, sú parkovacie miesta často tak úzke, že je problém ich použiť, najmä tie podzemné. Na druhej strane, v niektorých krajinách v zahraničí sú parkovacie miesta skutočne väčšie ako tie, ktoré sa štandardne používajú na Slovensku.
Napriek mnohým argumentom a názorom, jedno je isté: s rastúcim počtom áut a ich rozmermi sa problém nedostatku a malých parkovacích miest bude pravdepodobne ešte zhoršovať, pokiaľ sa nezmenia platné normy a prístup developerov aj samotných vodičov.