Keď sa blíži termín pôrodu, je prirodzené, že budúce mamičky majú množstvo otázok a neistôt. Jednou z najčastejších obáv je poloha bábätka v brušku. Ideálna poloha pre vaginálny pôrod je hlavičkou nadol, no niekedy sa stáva, že dieťatko zostane otočené panvou dolu (koniec panvový) alebo priečne. V tomto článku sa pozrieme na to, kedy a ako sa bábätká otáčajú, ako zistiť, či je dieťa otočené dole panvou, a čo robiť, ak nie je v ideálnej polohe.
Prečo je poloha bábätka dôležitá?
Poloha bábätka v maternici zohráva kľúčovú úlohu pri priebehu pôrodu. Poloha hlavou dolu, známa aj ako poloha pozdĺžna hlavičkou, je považovaná za najprirodzenejšiu, pretože hlavička je najťažšou a najväčšou časťou telíčka bábätka. Táto poloha umožňuje bábätku postupne zostupovať pôrodnými cestami a prirodzene ich pripravovať na pôrod. Zároveň ide o polohu, pri ktorej má bábätko počas pôrodu lepšie podmienky na prispôsobenie sa tlaku a pohybu. Hlavička chráni zvyšok tela a umožňuje mu nasledovať ju postupne. Pre mamu to často znamená menšiu záťaž, lepšiu spoluprácu tela počas kontrakcií a viac možností prirodzeného vedenia pôrodu, ak to zdravotná situácia dovolí.
Kedy sa bábätko otáča hlavou dolu?
Väčšina bábätiek sa začne postupne otáčať hlavou dolu v treťom trimestri tehotenstva, najčastejšie medzi 28. a 36. týždňom. V tomto období majú ešte dostatok priestoru na pohyb a zmenu polohy. Niektoré bábätká sa otočia skôr, iné si dajú načas a zvolia si finálnu polohu až tesne pred pôrodom. Aj neskoršie otočenie je možné a pomerne časté, preto nie je dôvod na paniku, ak bábätko ešte v určitom týždni nie je v ideálnej polohe. S pribúdajúcimi týždňami sa však priestor v maternici prirodzene zmenšuje a po približne 36. až 37. týždni už má bábätko menej možností na výraznejšie pohyby. Šanca na spontánne otočenie sa v tomto období znižuje, no úplne nevymizne. Každé tehotenstvo je individuálne a polohu bábätka ovplyvňuje viacero faktorov, ako je tvar maternice, množstvo plodovej vody či poloha placenty.
Ako zistiť polohu bábätka?
Polohu bábätka v brušku sledujú lekári počas pravidelných prehliadok a ultrazvukových vyšetrení. Vďaka nim vedia priebežne sledovať polohu plodu, či je pozdĺžna alebo priečna. Polohu dieťaťa môže preukázať aj vaginálne vyšetrenie gynekológom.
Mamičky môžu tiež sledovať polohu bábätka doma. Sledujte pohyby bábätka: Ak cítite kopanie pod rebrami, je pravdepodobné, že bábätko má hlavičku dole. Ak cítite pohyby v dolnej časti bruška, môže byť otočené panvou dolu. Spôsob, akým bábätko kope, môže tiež naznačovať jeho polohu. Intenzívnejšie pohyby nôh v hornej časti brucha môžu znamenať, že hlavička je dole a nožičky smerujú nahor.
Belly mapping: Počas ultrazvuku alebo po ňom si môžete označiť polohu hlavičky bábätka fixkou (samozrejme, netoxickou) priamo na bruško. Pre lepšiu vizualizáciu môžete vziať bábiku a otáčať ju, kým nebude kopírovať polohu bábätka v brušku. Ide o tzv. belly mapping, ktorým si mamičky zakresľujú polohu dieťatka a vedia sledovať jeho pohyby.
Tipy, ako jemne podporiť otočenie bábätka doma
Mnohé budúce mamy hľadajú spôsoby, ako bábätku jemne pomôcť, no zároveň nechcú riskovať ani na seba vytvárať zbytočný tlak. Existujú prirodzené a bezpečné tipy, ktoré môžu bábätku pomôcť nájsť si v brušku viac priestoru a pohodlia. Nejde o nútenie ani zásahy, ale o vytváranie podmienok, v ktorých sa dieťatko môže otočiť vlastným tempom.
Tipy od fyzioterapeuta, ako pomôcť dieťaťu prevrátiť sa
1. Poloha mosta (Indický most)
Poloha mosta patrí medzi najčastejšie odporúčané cviky, ktoré pracujú s gravitáciou a pomáhajú bábätku získať viac priestoru na prirodzený pohyb v brušku.Ľahnite si na chrbát a panvu si podložte tak, aby bola pohodlne vyššie než hlava, napríklad pomocou pevnejšieho vankúša alebo zrolovanej deky. V tejto polohe zostaňte približne 5 až 10 minút, maximálne však 15 minút, a počas celého času pokojne dýchajte. Ak pocítite závrat alebo nepohodlie, polohu ukončite.Ak máte pocit, že sa bábätko pohlo, pomaly vstaňte a prejdite do hlbokého drepu s nohami rozkročenými čo najviac od seba, aby sa panva prirodzene otvorila. Polohu mosta môžete cvičiť raz až dvakrát denne, ideálne od približne 32. týždňa tehotenstva. Východiskovou pozíciou pre tento cvik je kľak s mierne roztiahnutými nohami a s oporou o dlane. V ňom sa uvoľníme a potom sa spustíme hrudníkom na zem, oprieme sa o predlaktia. Podľa chuti tak zotrváme. Cvičíme trikrát denne. S plným žalúdkom, a pokiaľ možno aj s plným močovým mechúrom, si ľahnite na chrbát. Pokrčte nohy v kolenách a podložte si panvu tak, aby bola približne 30 cm nad podložkou. Vydržte tak asi 5 až 10 minút, potom sa prevráťte do kľaku a oprite sa o ruky. Tento postup opakujte 3 × denne. V prvej fáze cviku sa môže stať, že sa vám bude horšie dýchať kvôli tomu, ako maternica s plodom tlačí na pľúca. Cvičenie v takejto situácii prerušte a v kľaku, opretá o ruky, sa dostatočne vydýchajte.
2. Drepy
Drepy patria medzi jednoduché a prirodzené pohyby, ktoré pomáhajú uvoľniť panvu a vytvoriť viac priestoru pre bábätko v brušku. Postavte sa s nohami rozkročenými o niečo viac než je šírka ramien, chodidlá smerujte mierne von a pomaly klesnite do hlbšieho drepu. V drepe chvíľu zotrvajte, dýchajte pokojne a vnímajte uvoľnenie v oblasti panvy. Pohyb by mal byť plynulý a bez tlaku, ideálne s oporou o stenu, stoličku alebo partnera. Drepy môžete zaradiť viackrát počas dňa, najmä ak sa v nich cítite komfortne a stabilne.
3. Dvíhanie panvy
Dvíhanie panvy je jemný pohyb, ktorý podporuje jej uvoľnenie a zároveň pomáha zlepšiť prekrvenie oblasti bruška. Ide o nenáročný cvik, ktorý môžete zaradiť aj niekoľkokrát počas dňa bez veľkej záťaže.Ľahnite si na chrbát s pokrčenými nohami a chodidlami položenými na podložke. Pomaly zdvihnite panvu smerom nahor, chvíľu v polohe zotrvajte a potom ju rovnako pomaly spustite späť. Pohyb opakujte v pokojnom tempe a bez zadržiavania dychu. Dôležité je vnímať vlastné telo a necvičiť do nepohodlia - cieľom je uvoľnenie, nie výkon.
4. Poloha na všetkých štyroch
Ďalší spôsob, ako podporiť uvoľnenie panvy a zmenu polohy bábätka. Zároveň táto poloha odľahčuje bruško a chrbticu, čo mnohé ženy v pokročilom tehotenstve ocenia. Začnite v kľaku s mierne roztiahnutými kolenami a oporou o dlane. Po chvíli uvoľnenia sa môžete pomaly spustiť hrudníkom nižšie a oprieť sa o predlaktia, ak vám to je príjemné. V tejto polohe zotrvajte podľa vlastného pocitu a pokojne dýchajte.
5. Plávanie
Plávanie patrí medzi najšetrnejšie pohybové aktivity v tehotenstve a prirodzene podporuje uvoľnenie celého tela. Voda nadľahčuje váhu bruška, znižuje tlak na panvu a umožňuje telu pohybovať sa bez námahy. Práve tento pocit ľahkosti môže bábätku vytvoriť priaznivejšie podmienky na zmenu polohy. Počas plávania nie je potrebné podávať výkon ani plávať rýchlo. Stačí pokojné tempo, plynulé pohyby a sústredenie sa na dýchanie. Vhodné sú najmä voľné štýly a pohyb vo vode, ktorý vám je príjemný. Dôležité je počúvať svoje telo a vyhýbať sa únave. Ak chodíte počas tehotenstva plávať, môžete vyskúšať vo vode i stojky. Ak pri cvičení cítite, že sa dieťa otočilo, urobte drep so široko rozkročenými nohami, aby hlavička dieťatka zostúpila čo najnižšie a zafixovala sa v panve. S cvičením cvikov pre otočenie bábätká má skúsenosť aj používateľka Modrého koníka, ktorá sa vo fóre zverila so svojou skúseností: "Mne cvičenie bohužiaľ nepomohlo, cítila som síce, ako sa malá niekoľkokrát otočila hlavičkou nadol (bol to nepríjemný tlak na lonovú kosť a chodila som potom ako káčer), ale potom sa vždy otočila späť, nevyhovovalo jej to."
6. Rebozo
Rebozo je technika pochádzajúca z Mexika, kde sa tradične používa v pôrodníctve a starostlivosti o ženy počas tehotenstva aj po pôrode. Ide o prácu s dlhým šálom, pomocou ktorého sa jemným pohybom uvoľňuje panva a oblasť bruška. Cieľom nie je fyzické otáčanie bábätka, ale vytvorenie priestoru a uvoľnenie napätia v tele ženy. Táto technika by mala byť vždy vykonávaná skúsenou dulou alebo pôrodnou asistentkou, ktorá má s rebozom odborné skúsenosti. Neodporúča sa skúšať ju svojpomocne bez vedenia, pretože správne prevedenie je kľúčové pre bezpečnosť aj komfort.
7. Akupunktúra a akupresúra
Akupunktúra a akupresúra patria medzi metódy tradičnej čínskej medicíny, ktoré sa v tehotenstve využívajú aj na podporu otočenia bábätka. Pracujú s konkrétnymi bodmi na tele, najčastejšie v oblasti nôh, ktoré majú súvis s panvou a maternicou. Cieľom je podporiť prirodzený pohyb bábätka a celkové uvoľnenie tela. Tieto metódy by mal vykonávať výhradne skúsený odborník, ktorý má prax s tehotnými ženami. Správne zvolený postup je kľúčový pre bezpečnosť aj účinok. Akupunktúra ani akupresúra nesľubujú okamžité výsledky, no pre mnohé ženy predstavujú jemnú a podpornú cestu, ktorú je možné zaradiť po konzultácii s lekárom. Sú storočné techniky, ktoré pracujú na princípe dráždenia presne stanovených miest na povrchu tela. Pre otočenie plodu do správnej polohy sa odporúča každý deň aktivovať body B67 a LIV3. V tomto prípade ale určite vyhľadajte odborníka, ktorý vám ukáže, ako na to. Potom už budete môcť "cviky" vykonávať doma, trebárs aj s partnerom.
8. Trik s baterkou
Niektoré ženy skúšajú aj veľmi jednoduchý trik so svetlom, ktorý je nenápadný a nijako bábätko nezaťažuje. Ide o myšlienku, že bábätká dokážu vnímať svetelné podnety, a preto sa slabé svetlo z baterky prikladá k dolnej časti bruška, smerom k panve. Predpokladom je, že dieťatko môže prirodzene reagovať a posunúť sa bližšie k svetlu. Ak sa rozhodnete túto možnosť vyskúšať, stačí krátky čas a jemné svetlo, bez tlaku a bez očakávaní. Nejde o metódu, ktorá by mala fungovať „na povel“, skôr o malý podnet, ktorý môžete vnímať ako doplnok k ostatným jemným spôsobom podpory. Vždy sledujte vlastný pocit a reakcie bábätka a doprajte si pokojný prístup. Niektoré rady a metódy vám môžu pripadať úsmevné a toto bude pravdepodobne jedna z nich. Bábätko je údajne možné naviesť do správnej polohy pomocou svetla baterky priloženej na bruško. Pomaly svietidlom pohybujte smerom žiaduceho otočenia a dúfajte, že drobec dostane chuť svetlo nasledovať.
9. Zvuky
Podobne ako pri svetle, aj zvuky môžu byť jemným podnetom, na ktorý niektoré bábätká reagujú. Ide najmä o pokojný hlas mamy alebo partnera, prípadne tlmené zvuky, ktoré prichádzajú z dolnej časti bruška. Predpokladom je, že bábätko môže prirodzene smerovať k zvuku, ktorý mu je príjemný alebo známy. Aj pri tejto metóde platí, že ide skôr o láskavý pokus než o techniku s istým výsledkom. Zvuky by mali byť tiché, upokojujúce a krátke, bez snahy niečo vynucovať. Môžete to vnímať ako chvíľu spojenia s bábätkom, nie ako cvičenie, ktoré treba „splniť“. Dôležité je zostať uvoľnená a rešpektovať vlastný pocit aj reakcie dieťatka. Na podobnom princípe ako fungovala predchádzajúca babská rada pracuje aj táto metóda. Tu máte dve možnosti - buď môžete lákať bábätko na príjemnú hudbu (všetky zdroje odporúčajú práve radostnú klasicistický hudbu od W. A. Mozarta). V tomto prípade položte slúchadla nad svojou lonovú kosť a uvidíte, či sa niečo bude diať. Druhý spôsob zasa pracuje naopak s nepríjemnými zvukmi, ktoré by mali bábätko motivovať k otočke a snahe nepríjemnému rámusu sa tak vyhnúť. V tomto prípade sa hudba (či nepríjemné zvuky) prikladá k miestu, kde sa nachádza hlavička dieťatka.
10. Rozprávanie sa s bábätkom
Aj obyčajné rozprávanie sa s bábätkom môže byť pre niektoré mamy prirodzeným a upokojujúcim spôsobom, ako sa s ním spojiť. Skúste si nájsť pokojný moment, položiť si ruky na bruško a jemne bábätku vysvetliť, čo sa deje a prečo by mu poloha hlavou dolu mohla pomôcť. Bez tlaku, bez očakávaní a bez hodnotenia výsledku. Táto metóda je zaručene tou najjednoduchšou zo všetkých tu uvedených. Spočíva v tom, že si so svojím dieťatkom proste rozprávate, a je jedno, či k nemu hovoríte nahlas, či len v duchu. Vysvetľujte mu, že by bolo lepšie, keby sa narodilo hlavičkou dopredu a že je pre vás veľmi dôležité, aby sa otočilo. Zároveň si predstavujte, ako sa v brušku otáča a aké to bude, až bude spočívať hlavou dole, tak ako má.
Čo ak sa bábätko nestihne pred pôrodom otočiť hlavou dolu?
Ak bábätko zostane v polohe koncom panvovým aj ku koncu tehotenstva, neznamená to automaticky komplikovaný alebo „zlý“ scenár. Poloha koncom panvovým je jednou z prirodzených polôh bábätka v maternici a medicína dnes ponúka viacero možností, ako takúto situáciu riešiť.
1. Vonkajšie otočenie bábätka (ECV - External Cephalic Version)
Ak prirodzené metódy nezaberú, lekár môže navrhnúť pokus o vonkajšie otočenie bábätka (External Cephalic Version - ECV). Ide o riadený a sledovaný zákrok, pri ktorom sa jemným tlakom cez brušnú stenu pokúša bábätko otočiť hlavou dolu. Zákrok vykonáva skúsený lekár v nemocničnom prostredí. Sú s ním však spojené aj určité riziká (predčasný odtok plodovej vody, predčasné kontrakcie, krvácanie,…) a navyše hmaty nezaručujú 100% úspešnosť pretočenia.
Ak sa otočenie zvonka nepodarí alebo nie je vhodné, stále existujú ďalšie možnosti. V niektorých prípadoch je možné viesť aj vaginálny pôrod koncom panvovým, najmä ak sú splnené určité zdravotné a anatomické podmienky a pôrod prebieha pod dohľadom skúseného tímu. Pre mnohé ženy je zároveň bezpečnou a plánovanou voľbou cisársky rez. Dôležité je, že riešenie sa vždy volí individuálne - s ohľadom na zdravie mamy, bábätka a konkrétnu situáciu. Poloha koncom panvovým sama o sebe neznamená ohrozenie, ale potrebu dobrej komunikácie a plánovania.
Keď sa pôrod blíži a drobec sa stále nie a nie otočiť hlavičkou dole, v zahraničí sa často používa hmat na manuálne prevrátenie bábätka ešte v brušku. Pôrodnice na Slovensku majú skúsenosti s prirodzeným pôrodom aj pri takto otočenom dieťatku. Manuálny obrat sa u nás často nevykonáva. Manuálny obrat dieťaťa sa vykonáva iba v nemocnici skúseným odborníkom. Monitoruje sa pritom stav rodičky a plodu. Zákrok je rizikový, preto musí byť všetko pripravené na možné ukončenie tehotenstva cisárskym rezom, aj keď je to veľmi zriedkavé. Liečivami sa zrelaxuje maternica a tlakom rúk sa postupne otáča plod v maternici. Celý výkon by nemal presiahnuť tri minúty. Tento výkon má svoje indikácie a nie je ho možné realizovať u každej tehotnej ženy. Úspešnosť závisí od viacerých faktorov, napríklad týždeň tehotenstva, veľkosť plodu, množstvo plodovej vody. Manuálne otáčanie plodu sa neodporúča u žien po predchádzajúcom pôrode sekciou.
2. Vaginálny pôrod koncom panvovým
V niektorých prípadoch je možné viesť aj vaginálny pôrod koncom panvovým, najmä ak sú splnené určité zdravotné a anatomické podmienky a pôrod prebieha pod dohľadom skúseného tímu. Napríklad, ak plod nalieha na pôrodné cesty pozdĺžne zadočkom so skrčenými nožičkami, jeho hmotnosť je okolo 2500 - 3200 g a žena má priestornú panvu. Tento typ pôrodu je však spojený s rizikami (napr. môže dôjsť ku tlaku na pupočnú šnúru, a tým má dieťatko málo kyslíka, alebo ak žena nie je dostatočne otvorená na prechod telíčka a hlavička uviazne v pôrodných cestách…).
Pôrody v polohe koncom panvovým sú praktizované iba zriedka, hlavne však v nemocniciach, ktoré sú na toto špecializované. Rodili ste prirodzene, hoci bolo vaše dieťa otočené naopak? Keď sa blíži termín pôrodu a bábätko ešte nie je otočené hlavou dolu, prirodzene prichádzajú otázky, neistota aj snaha „niečo urobiť“. Mnohé budúce mamy hľadajú spôsoby, ako bábätku jemne pomôcť, no zároveň nechcú riskovať ani na seba vytvárať zbytočný tlak. Dobrou správou je, že existujú prirodzené a bezpečné tipy, ktoré môžu bábätku pomôcť nájsť si v brušku viac priestoru a pohodlia. Nejde o nútenie ani zásahy, ale o vytváranie podmienok, v ktorých sa dieťatko môže otočiť vlastným tempom.
Na Slovensku je samozrejme oveľa jednoduchšie rodiť bábätko, ktoré je otočené "správne" - teda hlavou dolu. Z tohto dôvodu sa tak veľká väčšina mamičiek, ktorých deti sa nachádza v polohe koncom panvovým, snaží deťom pomôcť, aby sa v brušku otočili.
3. Cisársky rez
Pre mnohé ženy je zároveň bezpečnou a plánovanou voľbou cisársky rez. Ak bábätko zostane v polohe koncom panvovým aj ku koncu tehotenstva, neznamená to automaticky komplikovaný alebo „zlý“ scenár. Poloha koncom panvovým je jednou z prirodzených polôh bábätka v maternici a medicína dnes ponúka viacero možností, ako takúto situáciu riešiť. Jednou z nich je pokus o vonkajšie otočenie bábätka, ktoré vykonáva skúsený lekár v nemocničnom prostredí. Ide o riadený a sledovaný zákrok, pri ktorom sa jemným tlakom cez brušnú stenu pokúša bábätko otočiť hlavou dolu.
90 % detí, ktoré zostanú v obrátenej polohe, tzv. v poloha koncom panvovým, prichádza na svet cisárskym rezom. Väčšina nenarodených detí sa otočí do 32. týždňa tehotenstva sama od seba do požadovanej polohy - teda hlavičkou dolu. U asi 5% všetkých tehotenstiev toto nenastane a dieťa zostáva v polohe koncom panvovým, čo zvyšuje pravdepodobnosť pôrodu koncom panvovým alebo cisárskym rezom.
Plánovaná sekcia z dôvodu, že malý bol KPcko (koncom panvovým).. Ďalšie by som rada prirodzene. Sekciou, musela som a nemala som žiaden problém, každý pôrod je individuálny, či už je prirodzený alebo cisárskym … a odsudzovať sekciu nemá význam, je to spôsob ako sa dá zachrániť život dieťaťu a aj matke, tá bolesť stojí za to. Prvý pôrod som mala sekciou, druhý prirodzený a môžem povedať, že napriek ukrutným bolestiam pri prirodzenom pôrode to bolo lepšie a krajšie, že som mohla hneď synčeka a jednak oveľa rýchlejšie zotavenie. Akútna sekcia a som za ňu vďačná, na druhý deň som bola fit, bolesti žiadne a určite radšej byť rozrezaná na bruchu ako tam dole, čiže dúfam, že ak ešte budem mať dieťa, bude to opäť sekcia :-) A biomamičky mi môžu :-P Sekcia je najlepšia. Prvý pred 5 rokmi prirodzene 14 hodín, nakoniec nástrih, zvon a veľké šťastie, že sa malému nič vážne nestalo, už zlyhávalo srdiečko, na hlavičke mal ešte dlho podliatinky, mňa šitie bolelo ešte pol roka, dojčený len 2 týždne, nedarilo sa, veľa plakával, druhý pôrod pred 5 mesiacmi plánovaný cisársky, spinal a bolo to super, dcérku mi hneď ukázali, rooming in, po príchode z nemocnice som bola fit, doteraz kojím, ja určite cisársky, nielen kvôli operovanému bedrovému kĺbu, menšej bolesti, ale aj zo strachu čo všetko sa mohlo pri prvom pôrode mohlo stať… My plánovaná SC, lebo malý bol KP…ale nvm čo bolelo viac, stehy, alebo to, že som svoje dieťatko za 24 h videla 2x na pár sekúnd..v tomto neporovnateľne s prirodzeným..a kto tvrdi, že SC nebolí, klame..je to odporné, aj keď ja som sa veľmi skoro zotavila..dobrovoľne by som si SC nezvolila. Rodila som prirodzene aj sekciou, sekciou bolo oveľa, oveľa ľahšie , nikdy viac prirodzene!! Bábo som videla okamžite, kedže som mala spinal….a bolesti žiadne, ani po sekcii, ani nikdy potom. Ja som rodila akútne rýchlou sekciou v 32 týždni, lebo malinkej zlyhávalo srdiečko :-( ani si z toho pomaly nič nepamätám, len som čakala kedy mi ukážu maličkú a hlavne či je v poriadku..6 týždňov sme si odbili v nemocnici, úžasní doktori a sestricky sa starali..ja som už 4 dni po sekcii ani nevedela, že ma rezali..jasné že bolelo, ale malinká mi dodávala veľa sily a tá bolesť sa dá zvládnuť, nie je to vôbec také hrozné ;-) A teraz už z nej máme krásne, usmievavé 4,5 mesačné bábätko :-* ak raz budeme mať ešte druhé mimčo, určite pôjdem sekciou ;-) Prvého som rodila prirodzene, na konci nastali komplikácie, prasknutá pošva, nástrih, transfúzia..po pôrode 2 týždne ukrutné bolesti, ani o seba som sa nevedela postarať. Ešte aj 3 mesiace po pôrode som to cítila, že mi vypadnú vnútornosti, tak ma to ťahalo…druhý pôrod plánovaná sekcia (zo zdrav.dovodov) ale inak by som už ani nechcela, neviem si to vynachváliť, rýchlejšie som sa zotavila aj fyzicky, aj psychicky. No 3 deti prirodzene a 4 cisárskym pred 5 dňami…cisarsky je 1000x horši a odporúčam každej žene rodiť normálne…Tak ja to mám naopak, vždy som mala ísť cisárskym kvôli očiam. 6 týždňov pred pôrodom na očnej prehliadke povedali, že sa mi tak zlepšil stav, že nie je dôvod na cisársky. Môj malý chlapček mi dal jasne vedieť jeho stanovisko. Ďakujem očnej, že mi nenapísala odporúčanie na cisársky len tak preventívne:-) a ja som mala 6 týždňov na to, aby som sa psychicky pripravila na prirodzený pôrod:-) Obe dcérky sekciou, obe nutne rizikové a teraz ma čaká ďalšia tretia sekcia, ale stojí to za to riziko..Dve sekcie…. ale za pár hodín som už cupkala :-) :-) žiadny problém..super…Jasné, že prirodzene, pokiaľ nič nehrozí, kto by sa dal rezať, baby čo takto sa rozhodnú zrejme netušia, že ide v konečnom dôsledku o operáciu…Ja tiež prirodzene, tiež ak nerátam kontrakcie, tak na sálu som išla 6.15 a 6.30 bola dcérka vonku. JA aj aj….prvého sekciou a druhého a tretieho syna prirodzene!!
Prečo niektoré bábätká zostávajú v polohe koncom panvovým?
Dôvodov, prečo sa bábätko neotočí hlavou dolu, môže byť viac a často spolu súvisia. Môže ísť o tvar alebo napätie maternice, polohu placenty, menšie alebo naopak väčšie množstvo plodovej vody, či menej priestoru v brušku v neskorších týždňoch tehotenstva. Vplyv môže mať aj postavenie panvy mamy alebo poloha, v ktorej trávi veľkú časť dňa. Niekedy je však dôvod veľmi jednoduchý - bábätku je v danej polohe pohodlne. Každé dieťatko reaguje na prostredie v maternici po svojom a nie vždy existuje jasné vysvetlenie, prečo si zvolilo práve túto polohu. Dôležité je uvedomiť si, že nejde o chybu ani zlyhanie mamy. Poloha bábätka je výsledkom kombinácie faktorov, ktoré často nemáme plne pod kontrolou.
Dôvera v telo a vlastné tempo bábätka
Na konci tehotenstva je prirodzené cítiť neistotu a potrebu mať veci „správne“. No práve v tomto období je dôležité vrátiť sa k dôvere - k vlastnému telu aj k bábätku. Telo ženy je pripravené reagovať na rôzne situácie a moderná medicína ponúka bezpečné riešenia pre rôzne scenáre pôrodu.
Nie každé bábätko sa otočí podľa očakávaní a nie každý pôrod prebieha rovnako. To však neuberá na jeho hodnote ani na sile mamy. Či už sa bábätko otočí samo, s pomocou, alebo sa narodí iným spôsobom, podstatné je, aby ste sa cítili informovane, podporene a v bezpečí.
Jedným z prvých vývojových míľnikov v hrubej motorike dieťatka je schopnosť pretočiť sa. Aj keď sa táto činnosť môže zdať jednoduchá, nie je to tak. Dieťatko musí mať dostatočne spevnené svaly celého tela, aby ich dokázalo koordinovane použiť na otočenie. V akom veku by sa dieťatko malo prvýkrát otočiť? Aby bolo bábätko schopné sa otočiť, musí najprv pevne držať hlavičku a posilniť všetky svaly hrudníka, bruška a chrbta. Už od narodenia preto bábätko dávajte pravidelne na brušku, podporujte ho v dvíhaní sa, čiže v cvičení svalov krku a chrbta. Bábätko môžete stimulovať pomocou farebných hračiek, ktoré ho budú lákať natoľko, aby sa za nimi dvíhalo. Pri tomto cvičení buďte vždy bábätku na blízku a určite ho tak nenechávajte na začiatku samotné. Keď s istotou zvládne zodvihnúť hlavičku, udržať ju hore a zároveň ňou cielene otáčať do strán, je čas pridať k tomu cvičenie rúk a nôh. Hračky teraz už klaďte pred dieťatko tak, aby sa za nimi muselo samé naťahovať. Postupne si tak osvojí cvik označovaný ako lietadielko. Odborné tabuľky hovoria, že bábätko by malo byť schopné pretočiť sa z bruška na chrbátik vo veku od 2 do 5 mesiacov. Opačne, čiže z chrbátika na bruško o čosi neskôr a to v 5. až 7. mesiaci. Nezúfajte však, ak vaše bábätko rovesníkov nepredbehlo, alebo ak iné dieťatko tento pohyb už ovláda a vaše ešte nie. Pri každom vývojovom míľniku je totiž oveľa dôležitejšia kvalita prevedenia pohybu ako je vek, kedy sa mu to podarí prvýkrát. Dbajte teda hlavne na kvalitné prevedenie predchádzajúcich cvikov, ako je dostatočne pevné dvíhanie a držanie hlavičky, pasenie koníčkov či lietadielko. Keď ich má dieťatko zvládnuté, začnite ho motivovať na cielené otáčanie sa. Keď sa to už dieťatku darí, robí to úmyselne a nie náhodne, sledujte, či sa otáča na obidve strany rovnako dobre, alebo či niektorú zo strán nepreferuje viac. Ak sa vám zdá, že to nie je úplne ideálne, môžete prevedenie pohybu konzultovať s vaším pediatrom alebo vyhľadať detského fyzioterapeuta. Ak sa vám zdá, že by sa dieťa už aj chcelo prevaliť na bruško, skúste ho motivovať obľúbenou hračkou alebo zaujímavým objektom, za ktorým sa rád obráti. Nerobte to ale tak, aby mal hračku v dohľade. Umiestnite ju tak, aby po prevalení na bruško hračku dočiahlo a uchopilo ju. Bude to pre neho najlepšia motivácia. Na tento účel sú výborné hračky Oball, ktoré sú nielen ľahké, výrazne farebné, ale pre malé bábätká skvelo uchopiteľné. Ak bábo leží na chrbte, ukážte mu hračku a potom ju položte v jeho dosahu. Motiváciou preň bude aj vaša vlastná radosť. Ak sa pretočí, ukážte mu, že z toho máte radosť. Usmejte sa na neho, pohladkajte ho, či zatlieskajte. Ak to chcete nechať na „prirodzený priebeh“, sledujte, kedy sa bábo začne otáčať samé. Najčastejšie prichádza k prvému pretočeniu na prebaľovacej podložke. Pri prebaľovaní dieťaťa radšej používajte prebaľovacie podložky a pulty so zvýšenými okrajmi. Aj keď sčasti pomôžu zabrániť pádu, dieťatko radšej nikdy nenechávajte na nich osamote. Prebaľovacie podložky
Skúsenosti mamičiek
Mnohé mamičky sa podelili o svoje skúsenosti s polohou bábätka a spôsobom pôrodu. Niektoré rodili prirodzene aj napriek polohe koncom panvovým, iné sa rozhodli pre cisársky rez.
Niki: Mne sa pretočil v deň pôrodu, o 13tej som bola na poradni, o 18tej som cítila neznesiteľné pohyby o 24:00 odtiekla plodová voda, o 5:25 bol drobček na svete. Rodila som v 38tt a jeden deň.
Iws: Môj drobec bol v 30 tt otočený dolu hlavičkou, potom sa zase prevrátil hore a potom dolu :-) a nakoniec som išla sekciou.
Stanislava: Ja mám 4 deti. 3 baby a 1 chalana . Všetky 3 baby sa narodili KP. Pôrod spontánny . Teraz majú 24,15,12 rokov a sú zdravé. Otočené boli od 5 mesiaca až do konca.
Sasa: Najstaršia dcéra až deň pred pôrodom!
Janka: Rodila som o mesiac skôr, malý išiel KP prirodzene :-)
Katka: Môj malý mal celé tehu zlú polohu a bol do konca KP, rodila som sekciou.
Evka: Ja mám dcérku KP a rodila som normálne. Bola otočená opačne asi od 5 mesiaca.
Veronika: Prirodzený pôrod je vždy lepšie riešenie. Ja som v 22.rokoch porodila KP a všetko prebehlo v poriadku.
Livia: Rodila som KP a máme krásneho zdravého syna!!!
Anka: Prvé sa nepretočilo, mala pupočnú šnúru okolo krku, tam bola plánovaná sekcia druhej, malý bol pretočený, ale bola sekcia aj tak.
Barbora: prvé dvojčatá prirodzene a druhé dvojčatá sekciou, ale lepšie je to prirodzene.
Mony: rodila som prirodzene, 3 dni som mala bolesti každých 10 minút, porodila som až na štvrtý, na pôrodnej sále som strávila vyše 12 hodín v ukrutných bolestiach, bez EPI a k tomu 18 stehov… ale nie je nič krajšie ako počuť, vidieť a cítiť toho mala drobčeka hneď po pôrode. Na bolesť som zabudla, hneď ako malý vyšiel von. Určite prirodzene, aj keď je to bolestivejšie, a neporovnateľne dlhšie, rozhodne to stojí za to. Je to to najkrajšie, čo môže žena v živote zažiť, keď si môže toho nádherného drobčeka rovno privinúť a počuje ako mu krásne bije srdiečko.
Andrea: kvôli 14 dňom prenášania sa mi pokúsili vyvolávať prirodzený pôrod, pričom som na sále strávila 24 hodín, odskúšali na mne všetky 3 spôsoby vyvolania-pustenie oxu do žíl, tabletka aj ručné rozťahovanie krčka maternice, nakoniec otvorená na 4,5prsta, ubolená, po 22hodinách kontrakcií som to vzdala, dala si pichnúť epidurálku, ktorá zastavila kontrakcie a nasledovala sekcia, ďalší pôrod jedine sekciou, už na druhý deň som bola fit, kojila synčeka, ktorého som mala od vtedy do konca pobytu v nemocnici na izbe! Určite radšej pozašívaná na bruchu ako od spodu!!!
Soňa: Plánované sekciou a neviem si vynachváliť.
Michaela: 2 krát sekcia, bude aj tretia..bolesti minimálne…záleží od mamičky ako znáša bolesť…treba myslieť na to, že sú aj oveľa bolestivejšie veci na svete ako bolesť po sekcii…žiadne tabletky od bolesti som nepotrebovala!!! Treba myslieť na dieťatko a vtedy necítite žiadnu bolesť :-)
Hana: želanou sekciou a druhú si poprosím tiež :-D možno je to bolestivejšie, ale čo lepšie dať dieťaťu ako dobrý štart do života bez strachu, že ho udusím a podobne :-) len by mohli naše pôrodnice viac dbať aj na mamičky ako sme my :-( sekciu si musí človek vybavovať cez čerta ďabla a pritom v mnohých krajinách sa žena môže slobodne rozhodnúť…a čo je viac ako môcť priviesť na svet dieťa spôsobom, aký si želáme?
Jana: Obe dcérky som porodila prirodzene a bola to tá najkrajšia bolesť na svete!!!!
Romana: Prirodzene:-) Na druhý deň som normálne chodila po chodbe a známa čo rodila cisárskym v ten istý deň ako ja, tak ešte na 4. deň sa nevedela skoro ani pohnúť, vraj veľké bolesti mala:-(
Lienka: Plánovaná sekcia z dôvodu, že malý bol KPcko (koncom panvovým).. Ďalšie by som rada prirodzene.
Lydka: sekciou, musela som a nemala som žiaden problém, každý pôrod je individuálny, či už je prirodzený alebo cisárskym … a odsudzovať sekciu nemá význam, je to spôsob ako sa dá zachrániť život dieťaťu a aj matke, tá bolesť stojí za to.
Timi: Prvý pôrod som mala sekciou, druhý prirodzený a môžem povedať, že napriek ukrutným bolestiam pri prirodzenom pôrode to bolo lepšie a krajšie, že som mohla hneď synčeka a jednak oveľa rýchlejšie zotavenie.
Olinka: Akútna sekcia a som za ňu vďačná, na druhý deň som bola fit, bolesti žiadne a určite radšej byť rozrezaná na bruchu ako tam dole, čiže dúfam, že ak ešte budem mať dieťa, bude to opäť sekcia :-) A biomamičky mi môžu :-P Sekcia je najlepšia.
Janka: prvý pred 5 rokmi prirodzene 14 hodín, nakoniec nástrih, zvon a veľké šťastie, že sa malému nič vážne nestalo, už zlyhávalo srdiečko, na hlavičke mal ešte dlho podliatinky, mňa šitie bolelo ešte pol roka, dojčený len 2 týždne, nedarilo sa, veľa plakával, druhý pôrod pred 5 mesiacmi plánovaný cisársky, spinal a bolo to super, dcérku mi hneď ukázali, rooming in, po príchode z nemocnice som bola fit, doteraz kojím, ja určite cisársky, nielen kvôli operovanému bedrovému kĺbu, menšej bolesti, ale aj zo strachu čo všetko sa mohlo pri prvom pôrode mohlo stať…
Katka: My plánovaná SC, lebo malý bol KP…ale nvm čo bolelo viac, stehy, alebo to, že som svoje dieťatko za 24 h videla 2x na pár sekúnd..v tomto neporovnateľne s prirodzeným..a kto tvrdi, že SC nebolí, klame..je to odporné, aj keď ja som sa veľmi skoro zotavila..dobrovoľne by som si SC nezvolila.
Sisa: Rodila som prirodzene aj sekciou, sekciou bolo oveľa, oveľa ľahšie , nikdy viac prirodzene!! Bábo som videla okamžite, kedže som mala spinal….a bolesti žiadne, ani po sekcii, ani nikdy potom.
Lusy: Ja som rodila akútne rýchlou sekciou v 32 týždni, lebo malinkej zlyhávalo srdiečko :-( ani si z toho pomaly nič nepamätám, len som čakala kedy mi ukážu maličkú a hlavne či je v poriadku..6 týždňov sme si odbili v nemocnici, úžasní doktori a sestricky sa starali..ja som už 4 dni po sekcii ani nevedela, že ma rezali..jasné že bolelo, ale malinká mi dodávala veľa sily a tá bolesť sa dá zvládnuť, nie je to vôbec také hrozné ;-) A teraz už z nej máme krásne, usmievavé 4,5 mesačné bábätko :-* ak raz budeme mať ešte druhé mimčo, určite pôjdem sekciou ;-)
Katarina: Prirodzene…stojí to za tú bolesť, je to najkrajší pocit…
Romanka: Prirodzene a bol to krásny zážitok s ešte krajším koncom 3 …. Cisárskeho som sa strašne bála….
Erika: prvého som rodila prirodzene, na konci nastali komplikácie, prasknutá pošva, nástrih, transfúzia..po pôrode 2 týždne ukrutné bolesti, ani o seba som sa nevedela postarať. Ešte aj 3 mesiace po pôrode som to cítila, že mi vypadnú vnútornosti, tak ma to ťahalo…druhý pôrod plánovaná sekcia (zo zdrav.dovodov) ale inak by som už ani nechcela, neviem si to vynachváliť, rýchlejšie som sa zotavila aj fyzicky, aj psychicky.
Karin: No 3 deti prirodzene a 4 cisárskym pred 5 dňami…cisarsky je 1000x horši a odporúčam každej žene rodiť normálne…
Dominika: tak ja to mám naopak, vždy som mala ísť cisárskym kvôli očiam. 6 týždňov pred pôrodom na očnej prehliadke povedali, že sa mi tak zlepšil stav, že nie je dôvod na cisársky. Môj malý chlapček mi dal jasne vedieť jeho stanovisko. Ďakujem očnej, že mi nenapísala odporúčanie na cisársky len tak preventívne:-) a ja som mala 6 týždňov na to, aby som sa psychicky pripravila na prirodzený pôrod:-)
Stela: obe dcérky sekciou, obe nutne rizikové a teraz ma čaká ďalšia tretia sekcia, ale stojí to za to riziko..
Simonka: Dve sekcie…. ale za pár hodín som už cupkala :-) :-) žiadny problém..super…
Iveta: jasné, že prirodzene, pokiaľ nič nehrozí, kto by sa dal rezať, baby čo takto sa rozhodnú zrejme netušia, že ide v konečnom dôsledku o operáciu…
Alžbeta: Ja tiež prirodzene, tiež ak nerátam kontrakcie, tak na sálu som išla 6.15 a 6.30 bola dcérka vonku.
Macka: JA aj aj….prvého sekciou a druhého a tretieho syna prirodzene!!