Obdobie, počas ktorého šteniatko zostáva pri svojej matke a súrodencoch, je kľúčové pre jeho správny fyzický a psychický vývoj. Stanovenie ideálneho veku na odber šteniatka je téma, ktorá vyvoláva diskusie nielen medzi chovateľmi, ale aj medzi majiteľmi psov. Existujú rôzne názory a odporúčania, ktoré sa opierajú o biologické potreby šteniat, sociálne fázy ich vývoja a tiež o legislatívne požiadavky. V tomto článku sa ponoríme do problematiky a pokúsime sa zosumarizovať najdôležitejšie aspekty, ktoré ovplyvňujú rozhodnutie o tom, kedy je ten správny čas na odchod šteniatka z rodného hniezda.
Rané štádiá vývoja šteniatka: Od narodenia po štvrtý týždeň
Po pôrode je šteniatko úplne závislé na svojej matke. Jeho oči a uši sú zatvorené, a orientuje sa predovšetkým čuchom a hmatom. Hlavnou činnosťou v tomto období je spánok a príjem materského mlieka, ktoré je esenciálne pre jeho imunitu a rast. Matka sa o ne stará nepretržite, čistí ich a udržuje v teple. V tomto prvom štádiu, ktoré trvá približne dva týždne, je jeho svet obmedzený na matku a súrodencov v pôrodnej debne.
V prechodnom období, okolo druhého až tretieho týždňa života, začínajú šteniatka prežívať prvé zázraky. Otvárajú sa im oči a uši, a postupne začínajú vnímať okolitý svet. Prvé neisté kroky sa stávajú čoraz istejšími. Približne vo veku štyri až päť týždňov sa šteniatka začínajú prirodzene odstavovať od materského mlieka, čo je proces, ktorý by mal byť postupný a premyslený. V tomto období je tiež dôležité zabezpečiť im optimálnu teplotu prostredia, pretože ich termoregulácia ešte nie je plne vyvinutá.
Vtiskovacia a socializačná fáza: Kľúč k budúcej vyrovnanosti
Obdobie od štvrtého týždňa života je extrémne dôležité pre formovanie osobnosti šteniatka. Začína sa tzv. vtiskovacia fáza, kedy šteňa spoznáva svet svojimi vrodenými pudmi a je poháňané zvedavosťou. Toto je začiatok najintenzívnejšej práce chovateľa so šteňatami. Šteniatka by mali postupne a so zvyšujúcimi sa nárokmi spoznávať svet okolo seba, teda socializovať sa. Potrebujú spoznávať nové povrchy, zvuky, predmety a rôznych ľudí.
V tomto kritickom období pre socializáciu sa šteniatko učí psím rečiam a sociálnym interakciám od svojej matky a súrodencov. Učí sa hryzeniu, štekaniu a reči tela. Začína skúmať svoje okolie a jeho zmysly sa rozvíjajú. Chovateľ má zodpovednosť pripraviť šteniatko na jeho život v rôznych prostrediach, či už na dedine alebo v meste. Je nevyhnutné, aby nadviazalo kontakt s inými ľuďmi, nielen s chovateľom, a aby sa naučilo, ako sa má správať. Rovnako postupne spoznáva iných psov a zvieratá. Chovateľ tu pôsobí ako sprostredkovateľ a opora. Sučka, ako matka, hrá dôležitú úlohu - ak sa ona nebojí a správa sa prirodzene, šteniatka jej chovanie opakujú.
Chovateľ pripravuje pôdu pre budúcich majiteľov tým, že šteniatka privyká na najrôznejšie situácie, na základný výcvik a výchovu, a tiež na pomôcky ako sú kefa na česanie, strihanie pazúrikov, či kontrola chrupu. V tomto období sa šteniatka začínajú venčiť samé a sučka ich už málokedy čistí. Je na mieste vytvoriť základy hygieny a vyprázdňovania sa na jedno miesto. Ak sú vhodné teplotné a poveternostné podmienky, chovateľ začína s postupným púšťaním šteniatok do výbehu.
Po treťom týždni života je vhodné prijímať návštevy rôznych typov ľudí, vrátane detí (s náležitou opatrnosťou, aby nedošlo k ublíženiu šteniatkam). Všetky tieto interakcie by mali byť pozitívne ladené. Na dvor, kde sú šteniatka pustené, chovateľ umiestňuje predmety, ktoré vydávajú rôzne zvuky - šuchotavé, lesklé, hučiace, pískacie. Šteniatkam sa ukazuje aj interiér domu. Je dôležité spolupracovať s matkou, ktorá je zdrojom poznania a pokoja. Je však dôležité šteniatka nepreťažovať priveľkými aktivitami; všetko s rozumom a postupne. Platí pravidlo: socializovať krátko, ale často.
Šteniatka sa v tomto období privykajú na:
- Obojok, nechávajú si za sebou vláčiť vodítko.
- Kefu, česanie, prehliadku zúbkov a u psíkov semenníkov, postavenie do výstavného postoja, prehliadku u veterinára. Všetky tieto úkony sú najprv vykonávané chovateľom, potom inými osobami a nakoniec úplne cudzími.
- Šteniatka sú brané do domu a postupne sa im ukazujú televízor, umývačka riadu, mixér, vysávač, rádio.
- Privykajú sa na chodenie po rôznych terénoch, nielen po tráve a betóne. V obmedzenom množstve ich vezmú na dva-tri schodíky, naklonené plochy, tunely, šuchotavé povrchy (pozor na klzké parkety a linoleum, ktoré nie sú dobré pre kĺby šteniatok).
- Okrem matky sú šteniatka zoznamované aj s inými psami, ktorých chovateľ pozná - musia mať vyrovnanú povahu, byť zdraví a neublížiť im. Negatívna skúsenosť by mohla byť veľmi škodlivá.
- Privykajú sa na rôzne zvuky a hluky - delobuchy, padnutý hrniec.
- Šteniatku sa ukáže auto, pokúsi sa ho naložiť a s postupom času aj naštartovať. Okrem toho, ak je možnosť, aj autobusy, trúbiace autá, cyklistov a hluk ulice.
- Privykajú sa na uzatvorené priestory ako klietka či voliéra.
- Skúsi sa šteniatka zoznámiť aj s inými zvieratkami podľa možností chovateľa - hydina, vtáci, zajace, srny.
- Šteniatkam sa ukazujú veľké objekty, kontajnery - všetko možné, čo chovateľovi napadne.
Rozvoj schopností a povahové testy
Na základe zistených informácií z testov povahy a vlôh musí chovateľ v tomto období rozvíjať schopnosti šteniatok. Bolo by nesprávne predať šteniatko s vysokým nadaním na prácu niekomu, kto cvičiť a pracovať so psíkom nechce. Taktiež by bolo nesprávne dať šteniatko s vynikajúcim exteriérom niekomu, kto o výstavy nemá záujem. Majiteľov je potrebné vyberať s prihliadnutím na vlohy šteniatka, aby ich on ďalej rozvíjal.
Ak má chovateľ ambície na odchov pracovných a športovo založených psov, mal by sa venovať rozvoju všetkých zmyslov šteňaťa a zamerať sa hlavne na:
- Kontakt s ostatnými členmi svorky: Silný svorkový pud vlčiakov je veľmi dobrý základ. Na chovateľovi je, aby toto rozvíjal, aby sa šteňa naučilo samo zoznamovať s členmi svorky. Vzhľad člena svorky pritom zohráva rovnako významnú úlohu. Je jasné, že obraz svojho druhu - matka, súrodenci si zapamätá ľahko. Na chovateľovi je potom ukázať mu a zoznámiť ho s inými druhmi, ktoré má šteňa akceptovať ako člena svorky. Zamerať by sa mal chovateľ na okruh ľudí, nie veľmi široký, ak chce psa obranára (pes patriaci všetkým nie je dobrý obranár), a nie veľmi úzky, napr. len na jedného človeka (pes fixovaný na jednu osobu bude reagovať na cudzích neprimerane, bez záujmu kontaktu). Základom je denný kontakt šteňaťa s človekom, oboch pohlaví, rôzneho veku, v rôznych situáciách, bez negatívnych skúseností a s narastajúcim vekom vyžaduje chovateľ samostatné riešenie problému šteňaťom.
- Kontakt s vonkajším svetom: Šteňa, ktoré si ľahko spája situácie, nepociťuje strach k predmetom a osobám, má vysoké predpoklady pre výcvik a prácu. V období medzi 4.-7. týždňom je nutné rozširovať základňu vnemov. Šteňa sa musí pohybovať v prostredí, ktoré nie je izolované, ale socializované podľa vyššie uvedených pravidiel. Prostredie, v ktorom sa pohybuje, má byť pestré a s vyšším vekom náročnejšie. Strach a neistotu treba systematicky odbúravať a povzbudzovať k nebojácnosti.
- Korisnícky pud: Rozvíja sa okolo 4. týždňa spolu s loveckým pudom a pudom sebazáchovy. Prirodzený pud ulovenia koristi rozvíjame hrou a učíme psa zadržať korisť na povel. So psom sa hráme s handričkami a prispôsobujeme stavu chrupu - mliečne zuby sú veľmi krehké. Hra by mala byť veselá, napínavá, plne stimulujúca šteňa a ukončená hneď po dosiahnutí cieľa.
- Reakcia na záťaž: Pes reaguje na záťaž stresom a výsledkom je obrana alebo útek. U šteniat je reakciou útek, u dospelého psa je toto však nežiaduce. Je nutná istá dávka odvahy a agresie nasmerovanej proti nepriateľovi. Šteniatka sa správne naučia reagovať na stres odpozorovaním chovania sa matky.
V určitom období - medzi 5.-6. týždňom - je možné spraviť povahové testy šteniatok.
Veterinaárna starostlivosť a výživa
Okrem návštevy veterinára pre kontrolu vrhu, vám tento odporučí aj podanie odčervovacej pasty. Tá sa podáva medzi tretím a štvrtým týždňom. Šteniatkam sa podáva mierne hladným, nie úplne, teda asi dve hodiny po najedení. Toto sa opakuje v pravidelných intervaloch podľa návodu danej odčervovacej pasty.
Pri normálnom kŕmení sučkou dochádza k postupnému odst búvaniu šteniat okolo 3. týždňa, kedy je vhodné ponúkať im aj alternatívu. Do väčšej plytkej misky sa podáva vlažná kašovitá strava. Vhodná je napríklad redšia krupičná kaša, mierne sladená s trochou masla a žĺtka. Množstvo je zvolené tak, aby ho šteniatka skonzumovali do 6 minút. Zvyšok sa odoberie, ale väčšinou ho zožerie fena.
Do tejto stravy, ktorú ponúkame trikrát denne, môžeme hneď druhý deň prikrmovania primiešať tavený syr, tretí deň mleté kúsočky kuracieho alebo hovädzieho mäsa. Od štvrtého dňa môžeme množstvo kaše uberať a pridávať tuhšiu stravu. Môžeme použiť rozvarenú ryžu, cestoviny, rohlík, varenú zeleninu. Pri výbere sa orientujeme na kvalitné mäso, pomer bielkovín má byť na začiatku až 2/3 z celkového množstva stravy. Riedka kaša je najmenej vhodná, pretože si šteniatka preplňujú žalúdok vodou a nezostane im miesto pre kvalitné mäso. Zvyšky stravy po nažratí odoberáme a nenechávame k dispozícii šteniatkam. Pri kŕmení ich sledujeme, či sa dostalo všetkým rovnako a sledujeme aj hmotnosť šteniat.
Od 8. týždňa je kŕmenie 4-5 krát denne ideálne a posledná dávka by mala byť medzi 21:00 - 22:00, aby mohli šteniatka v kľude tráviť. K dispozícii musia mať vždy vodu, nie veľmi studenú. Na napitie nie je vhodné kravské mlieko, pretože zanecháva bielkovinový povlak v tlame. Aj po kojení sa šteniatka napijú čistej vody. Kravské mlieko rovnako spôsobuje hnačky, pretože šteniatka nevedia tráviť laktózu.
Ideálny vek na odber: Medzi 7. a 12. týždňom života
Všeobecne sa zhodujú odborníci aj skúsení chovatelia na tom, že šteniatko by nemalo byť od matky odobraté skôr ako v 7 týždňoch veku. Legislatíva v mnohých krajinách stanovuje minimálny vek 8 týždňov, kedy je šteňa dostatočne pripravené na presun do nového domova. Obdobie od 7 do 12 týždňov je považované za optimálne.
- 7-8 týždňov: V tomto veku sú šteniatka už dostatočne samostatné, odstavené od materského mlieka a zvládajú pevnú stravu. Majú za sebou prvé skúsenosti so socializáciou a sú pripravené na nové prostredie. Toto obdobie je stále vhodným časom na začatie základného výcviku a pokračovanie v socializácii.
- 8-12 týždňov: Šteniatko je v tomto veku už oveľa samostatnejšie a hravejšie. Jeho osobnosť začína byť výraznejšia. Je to ideálny čas na začatie základného výcviku a pokračovanie v socializácii. Tento vek umožňuje chovateľovi ešte doladiť niektoré aspekty výchovy a zároveň poskytuje novému majiteľovi dostatočný čas na adaptáciu šteniatka bez príliš veľkého stresu.
Ak si šteňa odnesiete príliš skoro, pred 7. týždňom, prichádza o dôležité obdobie učenia sa od matky a súrodencov, čo by mohlo mať negatívny vplyv na jeho budúcu fyzickú a emocionálnu pohodu. Môže sa to prejaviť v neskoršom správaní, napríklad v neprimeranom hraní sa s inými psami alebo v zvýšenej ukňučanosti.
Na druhej strane, ak oddelíte šteňa od matky a súrodencov oveľa neskôr ako po 12 týždňoch, premeškáte veľkú časť jeho socializačnej fázy. Hoci je stále možné šteniatko socializovať, najintenzívnejšie obdobie na vytváranie väzieb a učenie sa sociálnych zručností je už za ním.
Výber nového majiteľa a odber šteniatka
Chovateľ má zodpovednosť nielen za odchov šteniatka, ale aj za výber vhodného majiteľa. Je dôležité, aby sa šteniatko dostalo do rúk zodpovedných ľudí, ktorí mu poskytnú lásku, starostlivosť a vhodné podmienky.
Absolútne vylúčiť ľudí:
- Tých, ktorí chcú psa bez preukazu pôvodu alebo psy množia bez preukazu pôvodu.
- Veľkochovateľov, ktorí nebudú mať čas na výchovu a výcvik a pes sa stane len "továrňou" na šteniatka.
- Výkupcov šteniatok alebo tretie osoby - sprostredkovateľov, pretože chovateľ nikdy nespozná ozajstného majiteľa.
- Tých, ktorí vôbec nemajú záujem o nasledujúci kontakt s chovateľom, o zasielanie informácií o psíkovi.
- Tých, ktorí nemajú vyhovujúce podmienky na držanie plemena - finančné, priestorové, časové.
- Ak nie všetci členovia rodiny súhlasia so psom, alebo ak existujú choroby alebo iné prekážky v bezstresovom držaní veľkého psa.
- Ak sa vám akokoľvek nehodia k plemenu, máte pochybnosti o pravdivosti ich slov, chcú psa ako doplnok k domu a podobne.
Vyhovujúci majitelia:
- Vedia, do čoho idú - majú preštudované základy správania sa daného plemena, majú prehľad.
- Sú pripravení nasledovať rady chovateľa.
- Sú pripravení venovať sa športom, výcviku, výstavám, ak ich o to chovateľ požiada, a budú sa venovať tomu, čo psíka bude baviť.
- Sú ochotní ho zdravotne vyšetriť a nemajú problém pozvať vás na kontrolu, ako sa šteniatko má.
Deň odberu sa stanovuje podľa toho, či sú šteniatka už dostatočne samostatné a pripravené k odberu. Niektorí chovatelia predávajú šteniatka v 5. týždňoch, čo je príliš skoro. V 7-8 týždňoch je to ideálne. Orientuje sa podľa jedincov a toho, ako je ktorý vyspelý a samostatný. Ideálne je, ak sa odber organizuje hromadne, alebo podľa toho, ako to vyhovuje novým majiteľom. V deň odberu sa šteniatkam dáva len 1/3 kŕmnej dávky, najlepšie je odber ráno, pred obedom. Šteniatka by sa mali pred cestou do nových domovov riadne vyvenčiť, no vodu im nechajte v neobmedzenom množstve.
Po príchode nových majiteľov sa nechá dané šteniatko s nimi pobehovať po dome, dvore a chovateľ zatiaľ vybaví všetky "papierovačky". Majiteľovi sa oznámi spôsob doterajšej výživy, ktorý sa napíše na papier alebo do brožúrky, spíšu sa hlavné návyky šteniatka, spôsob výchovy, výcviku. Následne sa skontroluje dané šteniatko spolu s novým majiteľom, hlavne zostúpené semenníky u psíkov, skus, či šteniatko pôsobí zdravo a nemá žiadne problémy. Nakoniec sa zapíšu údaje nového majiteľa do kúpno-predajnej zmluvy, ktorá sa bod po bode prečíta spolu s novým majiteľom, vysvetlia sa všetky jej body.
Dôležité aspekty pri odchove šteniatok
Chovateľ má povinnosť oznámiť narodenie šteniatok poradcovi chovu a majiteľovi krycieho psa. Poradca chovu oznámi dátum kontroly vrhu, kedy príde skontrolovať celý vrh - jeho vyrovnanosť, zdravotný stav sučky, starostlivosť chovateľa o šteniatka a podmienky, v akých ich chová. Poradca vyhotoví záznam o kontrole, ktorý neskôr bude uvedený aj v prihláške o zápis vrhu do plemennej knihy.
V tomto veku sa šteniatka označujú mikročipom. Je to výhra nielen pre šteniatka, pretože tetovanie je omnoho bolestivejšie ako zavedenie mikročipu a navyše tetovanie je v priebehu pár mesiacov nečitateľné. Čip pomáha pri identifikácii psa na bonitácii, pri prechode hraníc, pri strate. Záznam o čipovaní sa pripojí k žiadosti o zápis šteniat do plemennej knihy. Čip obsahuje jedinečné, 12-miestne číslo. Je to valček s rozmermi 12x2 mm, z ktorého sa údaje nedajú zmazať. Každý kód začína kódom krajiny pôvodu psa a potom nasleduje samotné číslo psa. Obavy pred "putovaním" čipu po tele sú vylúčené jeho stavbou. Kód je možné prečítať len špeciálnymi čítačkami. Čip je vždy umiestnený na ľavú stranu krku psa. Zavádza sa injekčne, je síce nepríjemná a pes môže kňučať, avšak bolesť je podobná ako u bežnej injekcie. Súčasťou čipovania je aj samolepka s číselným kódom, ktorý sa nalepí do preukazu pôvodu, Pet passu, či do zápisu šteniat.
Dôležitou súčasťou je aj vyberanie mena pre šteniatka. Ideálne je jednoduché, ľahko vysloviteľné meno. Hoci ide len o meno v preukaze pôvodu, malo by to byť meno, ktoré sa k psovi, plemenu a k názvu chovateľskej stanice hodí.