Stanovenie sa predsedom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“) predstavuje vrchol kariéry v oblasti správneho práva a súdnictva. Táto pozícia si vyžaduje nielen hlboké právne znalosti a rozsiahle skúsenosti, ale aj líderské schopnosti a porozumenie komplexným procesom riadenia súdnej inštitúcie. Proces vymenovania a následné plnenie funkcií predsedu sú podrobne upravené zákonom, pričom odrážajú dôležitosť tejto pozície pre fungovanie právneho štátu a ochranu práv občanov.
Proces vymenovania do funkcie predsedu Najvyššieho správneho súdu
Kľúčovým orgánom zodpovedným za proces vymenovania predsedu a podpredsedu Najvyššieho správneho súdu je Súdna rada Slovenskej republiky. Táto rada, zložená z odborníkov a vybraných zástupcov justície, navrhuje kandidátov na tieto vysoké funkcie prezidentovi Slovenskej republiky. Prezident následne vykoná samotné vymenovanie. Tento proces je navrhnutý tak, aby zabezpečil výber najkvalifikovanejších a najskúsenejších osôb pre tieto kľúčové pozície.
Dôležitým aspektom je samotná dĺžka funkčného obdobia. Predseda a podpredseda Najvyššieho správneho súdu sú menovaní na dobu piatich rokov. Je však dôležité poznamenať, že tá istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu a podpredsedu Najvyššieho správneho súdu najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. Toto obmedzenie má zabezpečiť obnovu a priniesť nové perspektívy do vedenia súdu.
Pred uplynutím ich funkčného obdobia môže prezident Slovenskej republiky odvolať predsedu a podpredsedu iba z dôvodov, ktoré sú presne určené na odvolanie z funkcie sudcu ako takej. Tieto dôvody sú stanovené v zákone a zvyčajne zahŕňajú závažné disciplinárne previnenia, stratu predpokladov na výkon funkcie alebo iné vážne porušenia povinností. Týmto sa zabezpečuje stabilita a nezávislosť výkonu funkcie.
Predpoklady a obmedzenia pre kandidátov
Pre úspešného kandidáta na pozíciu predsedu Najvyššieho správneho súdu je nevyhnutné spĺňať špecifické predpoklady. Zákonom sú stanovené aj obmedzenia týkajúce sa členstva v iných orgánoch. Predseda a podpredseda Najvyššieho správneho súdu nesmú byť členmi sudcovskej rady Najvyššieho správneho súdu, členmi Súdnej rady Slovenskej republiky a nesmú byť sudcami vo veciach podľa zákona o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu. Tieto obmedzenia majú predchádzať potenciálnym konfliktom záujmov a zabezpečiť nestrannosť a objektívnosť pri výkone ich funkcií.
Obaja, predseda aj podpredseda, podliehajú disciplinárnej právomoci pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky. Toto ustanovenie zdôrazňuje ich zodpovednosť a dohľad zo strany najvyššieho ústavného orgánu v krajine.
V prípade, že nie je nikto vymenovaný do funkcie predsedu Najvyššieho správneho súdu ani do funkcie podpredsedu Najvyššieho správneho súdu, alebo ak má podpredseda v čase, keď zastupuje predsedu, dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, neodkladné úlohy predsedu vykonáva vekom najstarší sudca Najvyššieho správneho súdu. Tento mechanizmus zabezpečuje nepretržité riadenie súdu aj v mimoriadnych situáciách.
Súčasné vedenie Najvyššieho správneho súdu
V súčasnosti funkciu predsedu Najvyššieho správneho súdu vykonáva Pavol Naď, ktorý bol do tejto funkcie vymenovaný dňa 18. mája 2021 prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Podpredsedom Najvyššieho správneho súdu je Marián Trenčan, ktorý túto funkciu vykonáva od 12. októbra 2021. Tieto menovania znamenajú začiatok činnosti novozriadeného Najvyššieho správneho súdu ako samostatného orgánu.
Rozsah zodpovednosti a právomoci predsedu Najvyššieho správneho súdu
Predseda Najvyššieho správneho súdu má široký záber zodpovedností a právomocí, ktoré sú nevyhnutné pre efektívne fungovanie súdu. Jeho úlohy zahŕňajú:
- Riadne riadenie súdu: Predseda riadi Najvyšší správny súd a vystupuje v jeho mene vo všetkých relevantných záležitostiach.
- Organizácia práce súdu: Vydáva rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu, ktorým určuje zloženie senátov a rozdelenie práce medzi nimi. Taktiež ním určuje stálych členov veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu a členov kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu. Prideľuje tiež asistentov sudcov Najvyššieho správneho súdu jednotlivým sudcom.
- Zabezpečenie náhodného prideľovania vecí: Zodpovedá za dodržiavanie zákonných podmienok náhodného prideľovania vecí pre senáty, sudcov a súdnych úradníkov a za prerozdeľovanie už pridelených vecí. Toto je kľúčové pre zabezpečenie objektivity a transparentnosti súdneho procesu.
- Dohľad nad súdnym konaním a etikou: Zabezpečuje riadenie Najvyššieho správneho súdu tým, že vykonáva dohľad nad dodržiavaním dôstojnosti a plynulosti súdneho konania a zásad sudcovskej etiky. Využíva výsledky vnútornej revízie a vybavuje sťažnosti (hoci vybavovaním sťažností je aktuálne poverený podpredseda Najvyššieho správneho súdu).
- Sledovanie a hodnotenie práce sudcov: Dohliada na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania a na tento účel dohliada na riadny chod súdnych oddelení. Sleduje a hodnotí pravidelnosť práce sudcov a senátov v oblasti organizácie a efektivity práce senátov a oddelení, efektivity využívania pridelených prostriedkov a efektivity využívania pojednávacích dní.
- Previerky spisov a dodržiavanie etiky: Vykonáva previerky súdnych spisov a manipulácie s nimi. Sleduje dodržiavanie sudcovskej etiky a správanie súdnych úradníkov a zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.
- Sledovanie rozhodovacej činnosti: Sleduje rozhodovaciu činnosť sudcov z hľadiska plynulosti súdneho konania, osobitne sleduje plynulosť súdneho konania v prípadoch rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti sudcu a ktorými Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušenie iných základných práv a slobôd. Zúčastňuje sa tiež na niektorých pojednávaniach.
- Výberové konania na sudcov a predsedov senátov: Vyhlasuje výberové konanie na obsadenie voľného miesta sudcu Najvyššieho správneho súdu. Následne menuje troch členov výberovej komisie na obsadenie voľného miesta sudcu Najvyššieho správneho súdu spomedzi kandidátov navrhnutých Súdnou radou Slovenskej republiky a ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky. Vyhlasuje tiež výberové konanie na obsadenie funkcie predsedu senátu Najvyššieho správneho súdu, je členom výberovej komisie a na návrh pléna Najvyššieho správneho súdu a sudcovskej rady menuje ďalších dvoch členov tejto komisie. Vymenúva do funkcie predsedu senátu Najvyššieho správneho súdu na základe výsledkov výberového konania a odvoláva osoby z tejto funkcie na vlastnú žiadosť.
- Disciplinárne konanie: Je oprávnený podať disciplinárny návrh proti ktorému koľvek sudcovi Najvyššieho správneho súdu.
- Rozhodovanie o zbavení mlčanlivosti a zriaďovanie kolégií: Rozhoduje o zbavení mlčanlivosti sudcov a prísediacich sudcov Najvyššieho správneho súdu. Zvoláva plénum Najvyššieho správneho súdu, navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie. So súhlasom pléna Najvyššieho správneho súdu môže zriadiť kolégiá Najvyššieho správneho súdu.
- Ďalšie organizačné úlohy: Podľa rokovacieho poriadku Najvyššieho správneho súdu vymenúva členov judikatórnej rady Najvyššieho správneho súdu a určuje ich počet, určuje pracovné skupiny na vypracovanie návrhu stanoviska a plní ďalšie úlohy pri vybavovaní podnetu na vydanie stanoviska. Vymenúva vedúceho revízneho oddelenia a jedného stáleho člena revízneho oddelenia Najvyššieho správneho súdu z radov sudcov na dobu 3 rokov; ďalších členov vymenúva na návrh vedúceho revízneho oddelenia.
- Správa súdu: Prostredníctvom Kancelárie Najvyššieho správneho súdu zabezpečuje správu súdu, pričom menuje a odvoláva vedúceho Kancelárie. Vybavuje personálne veci sudcov a zabezpečuje riadenie osobného úradu.
- Ďalšie úlohy: Plní ďalšie úlohy vyplývajúce z osobitných predpisov, napríklad zo zákona o ochrane utajovaných skutočností. Deleguje jedného člena Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán.
Úlohy podpredsedu Najvyššieho správneho súdu
Podpredseda Najvyššieho správneho súdu Marián Trenčan hrá kľúčovú podpornú úlohu pri riadení súdu. Jeho hlavné zodpovednosti zahŕňajú:
- Zastupovanie predsedu: Zastupuje predsedu Najvyššieho správneho súdu v čase jeho neprítomnosti alebo keď funkcia predsedu nie je obsadená.
- Vybavovanie sťažností a podnetov: Na základe poverenia vybavuje sťažnosti a podnety podľa zákona o súdoch a rozhoduje o oznámeniach sudcov o dôvodoch ich možného vylúčenia z prejednávania a rozhodovania veci a pridelenia veci inému sudcovi a inému senátu.
- Výkon úloh predsedu kolégia: Vykonáva úlohy, ktoré by inak plnil predseda kolégia Najvyššieho správneho súdu.
Najvyšší správny súd ako vrcholný orgán správneho súdnictva
Najvyšší správny súd je jedným z dvoch vrcholných súdnych orgánov všeobecného súdnictva na Slovensku. Súčasne pôsobí ako celoštátny disciplinárny súd pre sudcov, prokurátorov, notárov a súdnych exekútorov. Jeho hlavnou úlohou je vykonávať súdnictvo rozhodovaním o kasačných sťažnostiach proti rozhodnutiam správnych súdov za podmienok ustanovených Správnym súdnym poriadkom.
Súd preskúmava rozhodovaním o kasačných sťažnostiach proti rozhodnutiam správnych súdov nižšej inštancie zákonnosť rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy, ako aj poskytuje ochranu proti ich iným zásahom a ich nečinnosti. Najvyšší správny súd tak rozhoduje spravidla konečne v širokom spektre oblastí práva, vrátane finančného (daňového a colného), cudzineckého (azylového a pobytu cudzincov), priestupkového a iného deliktuálneho, stavebného, katastrálneho, práva sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia, práva životného prostredia či práva slobodného prístupu k informáciám.
Podľa Ústavy Slovenskej republiky rozhoduje tiež o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy, o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia a o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov a iných osôb. Vo veciach správneho súdnictva Najvyšší správny súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a má právomoc prijímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov.
Súčasná štruktúra a stav Najvyššieho správneho súdu
Plne obsadený Najvyšší správny súd má mať 30 sudcov. Aktuálne má súd 25 sudcov, čo naznačuje priestor pre ďalšie obsadzovanie pozícií. Najvyšší správny súd rozhoduje prostredníctvom trojčlenných senátov alebo päťčlenných senátov, v osobitných prípadoch v sedemčlennom veľkom senáte.
Správne súdnictvo sa na prvom stupni na Slovensku realizuje od 1. júna 2023 troma správnymi súdmi, ktorých sídlami sú Bratislava, Banská Bystrica a Košice. Tieto súdy rozhodujú o správnych žalobách v prvom stupni, a to prostredníctvom senátov zložených z troch sudcov, alebo v niektorých prípadoch jedným sudcom (samosudcom).
Historické korene a vývoj správneho súdnictva na Slovensku
Korene správneho súdnictva na Slovensku siahajú do obdobia Rakúsko-Uhorska. Po vzniku Československa v roku 1918 bol v Prahe zriadený Najvyšší správny súd, ktorý nadväzoval na činnosť Správneho súdneho dvora vo Viedni. Tento súd si získal vysoké renomé a vytvoril významnú judikatúru. Po zániku prvej Československej republiky vznikol v Slovenskom štáte nový Najvyšší správny súd v Bratislave. Po druhej svetovej vojne došlo k obnove činnosti, ale s nejasným dualizmom medzi českým a slovenským Najvyšším správnym súdom. Ústava z roku 1948 síce predpokladala existenciu Správneho súdu, nová politická moc však jeho obnovenie v praxi nepripustila.
Od 1. januára 1953 boli definitívne zrušené všetky právne predpisy o správnom súde a správne súdnictvo v Československu bolo až na výnimku zlikvidované. Po páde komunizmu sa začalo s obnovou správneho súdnictva. Od 1. januára 1992 došlo k jeho obnoveniu v rámci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, kde na Slovensku boli správnymi súdmi Najvyšší súd a krajské súdy.
Zlomový moment nastal až novelou Ústavy z roku 2020, ktorá zriadila Najvyšší správny súd ako oddelený súdny orgán správneho súdnictva k 1. januáru 2021. Jeho činnosť sa začala 1. augusta 2021.
Reforma súdnictva a zriadenie Najvyššieho správneho súdu
Zriadenie Najvyššieho správneho súdu bolo súčasťou rozsiahlej reformy súdnictva, ktorá predstavuje najvýznamnejšiu reformu systému súdnictva v Slovenskej republike od jej vzniku. Sústava všeobecných súdov prestala byť "pyramidou s jediným vrcholom" a popri Najvyššom súde sa Najvyšší správny súd stal rovnocenným vrcholným orgánom. Po novom sústavu súdov tvoria najvyšší súd, najvyšší správny súd a ostatné súdy.
Organizačný model správneho súdnictva je charakterizovaný ako "čiastočne oddelený model", keďže vo väčšine vecí v prvom stupni vykonávajú správne súdnictvo krajské súdy.
Proces kreovania Najvyššieho správneho súdu prebehol v dvoch fázach: zriadenie ako samostatnej entity od 1. januára 2021 a začatie výkonu jeho činnosti od 1. augusta 2021. Až do začatia činnosti Najvyššieho správneho súdu vykonávali jeho pôsobnosť tie orgány, ktoré ju vykonávali pred jeho zriadením, z veľkej časti Najvyšší súd.
Výberové konanie na sudcov Najvyššieho správneho súdu
Obsadzovanie voľných miest sudcov Najvyššieho správneho súdu prebieha na základe výsledkov výberového konania. Toto konanie pozostáva z verejného vypočutia v Súdnej rade a overenia predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Výberové konanie vyhlasuje a zabezpečuje predseda Súdnej rady. Verejné vypočutie kandidátov prebieha podľa pravidiel podobných tým pre kandidátov na sudcu ústavného súdu. Na výberové konanie sa inak použijú ustanovenia zákona o sudcoch a prísediacich, ktoré upravujú výberové konania na miesta sudcov.
Predseda Najvyššieho správneho súdu má tiež právomoc vyhlásiť výberové konanie na obsadenie funkcie predsedu senátu Najvyššieho správneho súdu a následne sa zúčastňuje na výberovej komisii.
Kritika a výzvy reformy
Hoci je zriadenie Najvyššieho správneho súdu vnímané pozitívne, celková súdna reforma a samotné zriadenie súdu sa stretli aj s kritikou. Vytýkaná jej býva najmä rýchlosť reformy, ako aj nedostatočná spolupráca a súčinnosť so sudcami. Niektorí sudcovia vyjadrovali obavy z neistoty a nedostatočnej prípravy na nový systém. Osobitná kritika zaznela zo strany sudcov správneho kolégia Najvyššieho súdu, ktorí očakávali automatický prechod na Najvyšší správny súd, podobne ako v Českej republike.
Vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu a jeho postavenie
Je dôležité odlíšiť proces vymenovania predsedu Najvyššieho správneho súdu od procesu vymenovania predsedu Najvyššieho súdu. Predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky zo sudcov Najvyššieho súdu prezident Slovenskej republiky na päť rokov. Predsedu a podpredsedu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky postupuje rovnako, avšak zo sudcov Najvyššieho správneho súdu.
V minulosti boli procesy voľby predsedu Najvyššieho súdu poznačené komplikáciami, ako napríklad neúspešnou voľbou na mimoriadnom zasadnutí Súdnej rady, kde sa nepodarilo zvoliť predsedu ani v opakovanej voľbe.
Predseda súdu vykonáva úkony, koná a rozhoduje aj vo veciach, pri ktorých tak ustanovuje osobitný predpis, napríklad Civilný sporový poriadok, Správny súdny poriadok, Trestný poriadok, zákon o sudcoch a prísediacich alebo Rokovací poriadok Najvyššieho súdu. Predseda súdu koná v mene súdu a je povinný vykonávať svoju funkciu svedomito a riadne.
Sudcovská rada a jej úloha
Na Najvyššom správnom súde, rovnako ako na iných súdoch, pôsobí sudcovská rada ako orgán sudcovskej samosprávy. Sudcovská rada sa zriaďuje na okresnom súde, krajskom súde, správnom súde, najvyššom súde, najvyššom správnom súde a Špecializovanom trestnom súde. Členov sudcovskej rady volí a odvoláva plénum príslušného súdu spomedzi seba v tajnom hlasovaní. Výkon funkcie predsedu súdu a podpredsedu súdu je nezlučiteľný s členstvom v sudcovskej rade.
Predseda Najvyššieho správneho súdu sa môže podieľať na voľbe členov sudcovskej rady, avšak sám nemôže byť jej členom.
Majetkové pomery a nezlučiteľnosť funkcií
Verejný funkcionár, vrátane sudcu, má povinnosť zverejňovať svoje majetkové pomery, a to vrátane majetkových pomerov manžela a neplnoletých detí žijúcich v spoločnej domácnosti. Tieto informácie sú zverejňované podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka. Okrem toho je verejný funkcionár povinný informovať o tom, či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností.
Sudca nesmie byť členom žiadnej politickej strany ani politického hnutia, ani vykonávať aktívnu politickú činnosť.
Finančné a organizačné zabezpečenie
Rozpočet Najvyššieho správneho súdu tvorí samostatnú rozpočtovú kapitolu v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Kancelária Najvyššieho správneho súdu je štátna rozpočtová organizácia, ktorá zabezpečuje odborné, organizačné, personálne, ekonomické, administratívne a technické zabezpečenie činnosti súdu. Kanceláriu riadi a v jej mene vystupuje vedúci kancelárie.
Zriadenie Najvyššieho správneho súdu znamenalo aj zmenu vnútornej organizácie Najvyššieho súdu, na ktorom už nepôsobí správne kolégium.
tags: #ako #byt #predseda #najvyssieho #sudu #slovenskej