Pre niekoho je to poslanie a chuť pomáhať ľuďom, iného zasa motivuje vízia kariéry v tomto neľahkom odbore a určité spoločenské postavenie, ktoré so sebou toto povolanie prináša. V každom prípade ide o zodpovednú a neraz duševne aj fyzicky náročnú prácu, ktorá ale stojí za to. O tom svedčí aj fakt, že o štúdium medicíny má záujem čoraz viac študentov. Toto povolanie si vyžaduje nielen hlboké vedomosti a praktické zručnosti, ale predovšetkým silnú vnútornú motiváciu a odhodlanie slúžiť druhým.
Štúdium medicíny na Slovensku: Vstupná brána do lekárskeho sveta
Na Slovensku je niekoľko kvalitných vysokých škôl, na ktorých môžete študovať medicínu. Ide o Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, Lekársku fakultu Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, Jesseniovu lekársku fakultu Univerzity Komenského v Martine a Lekársku fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Tieto fakulty umožňujú študovať všeobecné lekárstvo a zubné lekárstvo. Štúdium bežne trvá šesť rokov. Po ich absolvovaní budete disponovať znalosťami vo všeobecnom lekárstve, resp. sa zo študenta stane zubný lekár. Školy sa však nelimitujú iba na západnú medicínu a môžete sa na nich čo-to priučiť aj v oblasti východnej medicíny. Napríklad na Slovenskej zdravotníckej univerzite sa môžete stretnúť aj so štúdiom tradičnej čínskej medicíny a akupunktúry. Dlhé a vyčerpávajúce štúdium je teda rozhodne zaujímavé a nuda v žiadnom prípade nehrozí.
Prijímacie skúšky: Prvý krok k lekárskemu titulu
Štúdium medicíny začína prijímacími skúškami, ktoré teda rozhodne nie sú jednoduché, a treba sa na ne dostatočne pripraviť. Zvyčajne sa robia z biológie, chémie a fyziky. Keďže je o medicínu veľký záujem a na školu sa dostanú len tí najlepší, netreba pri príprave nič podceniť. Príprava na tieto skúšky si vyžaduje systematické štúdium a pochopenie základných prírodovedných princípov. Mnohí študenti, ako napríklad Anet, objavili vášeň pre chémiu až na strednej škole, keď pochopila, že to nemusí byť len chaos vzorcov, ale zložitá sieť, kde sa veci spájajú. Podobne Filipa nadchla fyzika vďaka skvelým učiteľom, čo ho prinútilo vážiť si medzi medicínou a fyzikou. Lucka mala od strednej školy rada biológiu, čo bol jeden z faktorov rozhodujúcich pre jej štúdium medicíny. Adam zase vidí kľúč k poznaniu sveta vo fyzike, ktorá je pre mnohých strašiakom.
Štruktúra štúdia: Od teórie k praxi
Po prijatí vás čaká šesť rokov štúdia všeobecného lekárstva. Prvé roky sú venované najmä teoretickým znalostiam a predmetom, ako napríklad anatómia, fyziológia, biochémia, patológia a pod. Neskôr sa ako medici dostanete aj do nemocníc, aby ste si osvojili vedomosti v praxi. Zistíte, ako s pacientom komunikovať a ako ho odborne vyšetriť. V rámci štúdia sa študenti dostanú na všetky oddelenia a pribudnú im klinické predmety. Na medicíne si určite nevystačíte iba s mechanickým memorovaním učiva. Je dôležité rozvíjať kritické myslenie a schopnosť aplikovať teoretické vedomosti v reálnych situáciách. Míša, absolventka embryológie, začala pracovať ako lektorka už v prvom ročníku, inšpirovaná kurzami Bmedic, ktoré sama absolvovala. Jonáš si vybral doučovanie chémie, pretože považuje za základ úspešného štúdia lekárskej fakulty. Katka považuje štúdium medicíny za jedno zo svojich najlepších rozhodnutí a rada odovzdáva svoje vedomosti zrozumiteľnou formou. Ondra, hoci pôvodne uvažoval o kariére učiteľa, sa nakoniec stal lekárom, no túžba vymýšľať nové spôsoby učenia ho nikdy neopustila.
Kariérna cesta: Špecializácia a celoživotné vzdelávanie
Ak sa chcete špecializovať na určitý odbor, čaká vás ďalšie štúdium na získanie atestácie. Spraviť si atestáciu trvá niekoľko rokov, závisí to od špecializácie, ktorú si vyberiete. Dnešní študenti, ako napríklad Daniel, ktorý je v 5. ročníku všeobecného lekárstva, už od základnej školy uvažoval o kariére lekára. Michal sa zaujíma o prírodné vedy a ľudské telo, ktoré je pre neho stále veľkou neznámou. Klára, ktorá pôvodne chcela byť veterinárkou, zmenila názor a jej kroky smerujú k medicíne. Sonička mala blízko k fyzike už na základnej škole, zatiaľ čo Tina, s dlhoročnými skúsenosťami v spoločenských aktivitách, našla v zdravotníctve ideálnu kombináciu práce s ľuďmi a prírodnými vedami. Zuzka, študentka veterinárnej medicíny, snívala o kariére vedkyne už od detstva. Chémia bola obľúbeným predmetom aj pre iných študentov, ako napríklad pre Sára, ktorý ju vníma ako vedu plnú súvislostí, alebo pre Terezu, ktorej sa vďaka nej otvoril svet metabolizmu. David zistil, že na pochopenie chémie sú potrebné rozsiahlejšie znalosti fyziky. Zuzka, ktorá sa od základnej školy zaujímala o prírodné vedy, si postupne obľúbila biológiu. Michal sa rozhodol pre medicínu na 3. lekárskej fakulte, kde si obľúbil aj fyziku. Tomáš našiel v fyzike odpovede na svoje otázky a rozhodol sa ukázať jej "dobrú" stránku. Lenka, ktorej obľúbeným predmetom bola biológia, sa chce pomáhať mladším kolegom dostať sa na vysnívanú fakultu.
Motivácia a osobnosť lekára: Viac ako len vedomosti
Kým sa rozhodnete prihlásiť na medicínu, mali by ste si to dobre premyslieť a položiť si otázku, či sa na túto profesiu naozaj hodíte. Viete si predstaviť, že z vás bude jedného dňa lekár? V prvom rade by ste mali mať správnu motiváciu, teda odhodlanie pomáhať ľuďom. Ak vás viac zaujíma titul či finančné ohodnotenie, môžete byť veľmi úspešný, ale zrejme to nebude tak celkom ono. Pripravte sa na množstvo učiva, okrem teoretických vedomostí je potrebná aj prax počas štúdia. Kým si vaši rovesníci budú užívať študentský život plnými dúškami, vás čaká kopa učenia a to nielen v skúškovom období. Počas dlhých rokov štúdia medicíny určite prídu obdobia, ktoré môžu byť frustrujúce a na prvý pohľad nad vaše sily. Vtedy bude rozhodujúce vaše odhodlanie a psychická odolnosť. Tieto schopnosti či vlastnosti ale rozhodne využijete aj v lekárskej praxi.
- Medicína pomáha ľuďom: Práca lekára je poslaním, vždy bude potrebná a vždy bude mať zmysel.
- Prax už počas štúdia: Štúdium medicíny sa nezaobíde bez kontaktu s pacientmi a skúsenými lekármi. Po skončení štúdia už teda budete mať určité skúsenosti, a tiež celkom reálnu predstavu o tom, čo vás v práci čaká.
- Spoločenský status: Lekár má stále vysoký spoločenský status a akýsi prirodzený rešpekt iných ľudí.
- Finančné ohodnotenie: Samozrejme, to závisí od viacerých faktorov. Niektoré pozície sú hodnotené lepšie, iné horšie. K najlepšie hodnoteným patria napríklad chirurgovia, ale ani ambulantní lekári nemusia mať hlavu v smútku.
- Nikdy v tom nebudete sami: Štúdium síce trvá dlho a je náročné, no vyžaduje si vzájomnú spoluprácu a podporu medzi študentmi. Vzťahy a kamarátstva tak bývajú pevnejšie a pretrvávajú aj po skončení školy. Nikto vaše pocity nepochopí lepšie než človek, ktorý prežíva to isté.
- Vždy nájdete uplatnenie: Lekárov nie je nikdy dosť, a preto sa nemusíte obávať, že by ste boli dlhšie bez práce.
- Pomôžete tam, kde je to najviac potrebné: Ak je vaša priorita pomáhať ľuďom, nemusíte sa obmedziť iba na Slovensko a naše nemocnice a rôzne humanitárne organizácie. Existuje mnoho možností, ako pomáhať rozvojovým či vojnou zasiahnutým krajinám.
Alternatívne cesty v zdravotníctve: Zdravotná sestra ako nenahraditeľný pilier
Medicína je skvelá v tom, že ju môžete začať študovať aj neskôr. Väčšinou sa síce na vysokú školu nastupuje hneď po maturite, a keďže štúdium medicíny trvá dlho, je to určite najlepšie riešenie. To ale neznamená, že nemôžete začať aj vo vyššom veku. Pokiaľ vás láka zdravotníctvo, nemusíte sa stať hneď lekárom. Dôvodov, prečo sa stať zdravotnou sestrou, je minimálne rovnako veľa, ako dôvodov stať sa lekárom. Zdravotná sestra alebo zdravotný brat má nezastupiteľnú úlohu a s pacientom má často intenzívnejší kontakt ako samotný lekár. Ak byť lekárom je poslanie, pri zdravotných sestrách to platí dvojnásobne. K dôvodom, prečo sa stať sestričkou, by sme mohli doplniť aj ich nezastupiteľnú úlohu u pacientov. Pacientom totiž poskytujú nielen nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť, ale neraz aj psychickú podporu, ktorá môže veľmi pomôcť, najmä pri dôležitých lekárskych zákrokoch. Zdravotné sestry majú na starosti nielen pacientov, ale často aj prevádzkové záležitosti oddelenia. Samozrejme, cesta k tejto profesii tiež vedie cez neľahké štúdium. Oplatí sa študovať medicínu, ak chcete byť zdravotná sestrička? Určite áno. Najlepšie však túto profesiu vykonávajú práve tí, u ktorých ide o srdcovú záležitosť.
Príprava na trh práce: Životopis, motivačný list a sprievodný list
Na našom portáli Prehľadnejšie zdravotníctvo Vám prinášame užitočné informácie o témach, ktoré Vás zaujímajú. Tentokrát o jedných z najdôležitejších prvkov pri hľadaní práce: životopis (CV), motivačný list a sprievodný list. Prvým krokom pri hľadaní pracovného miesta je vytvorenie životopisu. Dôležité je budúceho zamestnávateľa zaujať a odlíšiť sa od ostatných, pretože väčšina absolventov uchádzajúcich sa o pracovné miesto bude mať veľkú časť životopisu rovnakú. Zároveň musí byť Váš životopis prehľadný a mať určitú formu. Osobné a kontaktné údaje uvádzajte vždy ako prvé. Môžete k nim priradiť aj Vašu fotografiu, ktorá však nie je nutná a nie je chybou ju do CV nepriložiť. Čo sa prevedenia týka, platí staré známe „v jednoduchosti je sila“. Zvoľte štandardný formát a font písma (napríklad Arial, Times New Roman..), pozor dajte aj na zarovnanie textu. Vyhýbajte sa príliš farebným kombináciám, riadkovanie a veľkosť písma by mali byť v texte uniformné. Snažte sa zaujať skôr obsahom než designom. Sústreďte sa hlavne na aktivity súvisiace s medicínou. Životopis odporúčame odosielať v podobe pdf súboru, aby sa predišlo „rozsypaniu“ formátovania. Náš tip: pred odoslaním zamestnávateľovi si Váš životopis vytlačte a ešte raz skontrolujte výsledok Vašej práce. Vytlačený dokument by mal byť štruktúrovaný, bez gramatických chýb a preklepov.
Môžete sa stretnúť s tým, že niektoré pracoviská budú okrem životopisu požadovať aj motivačný list. Tu už môžete popustiť uzdu Vašej kreativite, pretože motivačný list by Vás mal predstaviť v tom najlepšom svetle a presvedčiť zamestnávateľa, že práve Vy ste tou najlepšou voľbou. Adresujte list konkrétnej osobe (napr. Vážený pán/pani [meno]). Zamestnávateľa bude prirodzene zaujímať, prečo chcete pracovať práve na danom pracovisku. V ďalšom odstavci je dôležité vychváliť sa v rozumnej miere. Nepíšte prosté fakty, ktoré už máte uvedené v životopise. Vypichnite predchádzajúce stáže, uveďte čo ste sa tam naučili, spomeňte ďalšie schopnosti a zručnosti relevantné pre Vaše budúce zamestnanie. Vyhnite sa otrepaným prázdnym frázam typu “som energický a dynamický zamestnanec“. Nezabudnite zmieniť, že máte záujem o daný obor, a vysvetlite čo Vás na tomto odbore zaujalo. Ak už máte s odborom nejaké praktické skúsenosti, zdôraznite ich. Podobne ako pri písaní životopisu, vhodné je poznať názor ďalšej osoby predtým, než budete Váš motivačný list odosielať.
Sprievodný list je Váš prvý kontakt s personalistom. Mal by krátko a výstižne povedať, prečo sa zaujímate o danú pozíciu a prečo sa na ňu hodíte. V porovnaní s motivačným listom je teda kratší a výstižnejší, ale tiež menej formálny. Napríklad: "Vážený pán/pani [meno], rád/a by som týmto prejavil/a záujem o prácu XY. Viac o mne sa dozviete zo životopisu a motivačného listu, ktoré prikladám k žiadosti."
Žiaden strach, aj to sa občas stáva. A my Vám prajeme veľa šťastia! Konzultované s odborníkmi - personalistami.
Realistické úvahy o lekárskej profesii
Je dôležité byť realistom pri úvahách o lekárskej profesii. Hitparáda náročnosti štúdia a praxe je vysoká. "Netuším," ako sa niekedy hovorí, ale "that shit is real". Budúcnosť lekára nie je len o úspechoch, ale aj o neustálom vzdelávaní a prispôsobovaní sa novým poznatkom. Plat lekára, hoci sa v posledných rokoch zlepšil, stále nemusí zodpovedať náročnosti práce, najmä v porovnaní s krajinami na západ od Slovenska. Avšak, ako poznamenáva jeden zo študentov, niekto to zdravotníctvo z tých "sračiek" ťahať predsa len musí. Klobúk dole všetkým lekárom na Slovensku zamestnaným. Skôr či neskôr sa snáď vidíme.
Pri reálnych úvahách o povestnej špecializácii si treba predstaviť, ako bude vyzerať váš bežný deň. Kde budete robiť? Kde budete bývať? Ak to bude táto špecializácia, vaša náplň práce bude táto, s náročnosťou takou a takou, pod túto prácu spadá to a to. S týmto sa môžete uplatniť tam aj tam, ale toto bude fungovať len tu.
S príchodom štvrtého ročníka často prichádza zlom v podobe výberu témy diplomovej práce. Aj keď sa to oficiálne neviaže na budúcu špecializáciu, je akýmsi nepísaným pravidlom si vybrať niečo, s čím chcete po škole robiť. Je to aj logické, načo písať prácu o jednej veci a potom robiť niečo úplne iné.
Niektorí študenti, ako napríklad ten, ktorý uvažuje o gynekológii alebo neurochirurgii, sa rozhodujú podľa svojich záujmov a vášní. Iní, ako napríklad ten, ktorý sa zaujíma o psychiatriu, vidia dôležitosť psychickej pohody pacienta, ale aj lekára samotného. Otázka, aký je rozdiel medzi pacientom a psychiatrom, je legitímna a poukazuje na komplexnosť tejto oblasti.
Výber špecializácie je často výsledkom dlhého premýšľania a sebapoznávania. Dva odbory, nad ktorými niektorí rozmýšľajú najintenzívnejšie - detská (neuro)chirurgia a psychiatria - nemôžu byť od seba vzdialenejšie, čo len potvrdzuje širokú škálu možností v medicíne.
Napriek všetkým výzvam, rozhodnutie študovať medicínu je pre mnohých napĺňajúcou cestou. Hoci život je príliš krátky na to, aby sme sa naučili všetko, snaha o pochopenie ľudského tela a jeho liečenie je hodnotným cieľom.
V súčasnosti sa na výučbe podieľa viac ako 80 motivovaných lektorov z radov študentov a absolventov lekárskych fakúlt z celej Českej republiky, čo svedčí o silnej komunite a ochote zdieľať vedomosti.