Vzdelávanie pre 21. storočie nie je len o nových učebniciach a reformách. Je to o fundamentalnej zmene spôsobu, akým chápeme svet a ako sa v ňom pohybujeme, či už doslova cestovaním po svete, alebo metaforicky v rámci nášho osobného a profesionálneho rastu. Spôsob, akým sa učíme, pracujeme a žijeme, sa dramaticky mení v dôsledku digitalizácie, globalizácie a environmentálnych výziev. Tieto zmeny si vyžadujú adaptáciu nielen vzdelávacieho systému, ale aj nášho prístupu k cestovaniu a bývaniu, ktoré sa stávajú stále viac prepojenými s globálnymi trendmi a osobnými potrebami.
Vzdelávanie ako základ pre 21. storočie
Hlavným cieľom metodických príručiek k novému kurikulu je ukázať, ako nové kurikulum funguje v praxi. Sú navrhnuté tak, aby učiteľkám a učiteľom pomohli preniesť nové koncepty, prístupy a obsahy z nového štátneho vzdelávacieho programu do každodennej práce v triedach. Vysvetľujú, aké kompetencie a gramotnosti majú žiaci a žiačky rozvíjať a prečo sú dôležité. Nový Štátny vzdelávací program (ŠVP), ktorý bol schválený ministrom školstva 31. marca 2023, je súčasťou kurikulárnej reformy Plánu obnovy a odolnosti SR. Táto reforma sa zameriava na naplnenie potrieb vzdelávania pre 21. storočie.
Ako prebieha proces zmien? Ako bude vyzerať vyučovanie na základných školách? Dlhoročné domáce aj medzinárodné analýzy, výskumy a porovnania ukazujú, že zmeny v obsahu a forme vzdelávania sú na Slovensku nevyhnutné. „Vzdelávanie pre 21. storočie“ je názov jedného z komponentov Plánu obnovy a odolnosti SR. Hlavným cieľom je poskytnúť žiakom vzdelanie prispôsobené súčasnej spoločnosti. Všeobecným cieľom zmien je zvýšiť gramotnosť žiakov a zručnosti potrebné pre život v globálnej a nízkouhlíkovej digitálnej ekonomike a spoločnosti.
Vzdelávanie pre potreby 21. storočia, ako pripomína portál vzdelávanie21.sk, má čoraz menej za cieľ len odovzdať fakty. Dnešné deti nosia svet poznania vo vrecku. Stačí pár klikov a majú odpoveď takmer na všetko. Dôležité však nie je, koľko informácií poznajú, ale ako s nimi narábajú. Moderné vzdelávanie učí deti kriticky premýšľať, odlíšiť fakty od hoaxov, chápať dôsledky svojich rozhodnutí a neustále sa učiť nové veci. Aby sa tieto ciele mohli naplniť v praxi, bolo potrebné upraviť aj samotný plán toho, čo a ako sa v školách učí. V školskom systéme práve štátny vzdelávací program (ŠVP) určuje, čo má škola učiť, aby z detí vyrástli samostatní, mysliaci a zodpovední ľudia pripravení pre život v 21. storočí. Na jeho základe si každá škola vytvára vlastný školský vzdelávací program, prispôsobený potrebám svojich žiakov a žiačok a komunite, v ktorej pôsobí. Zmeny v základnom vzdelávaní sa nedejú len na papieri. Takmer 1000 škôl na Slovensku dnes učí podľa nového štátneho vzdelávacieho programu, ktorý reaguje na potreby života v 21. storočí. Moderné metódy, ktoré reforma prináša, však učitelia môžu uplatňovať aj v ostatných triedach od projektových hodín až po prepojenie viacerých predmetov blokovou výučbou.
Generácia Alfa, deti narodené približne medzi rokmi 2010 a 2025, vyrastajú vo svete, kde internet nikdy „nezačal“, pretože tu bol vždy. Umelá inteligencia, všadeprítomná digitalizácia a smartfóny sú ich každodennou realitou. Sociológovia ich nazývajú „digitálnymi domorodcami“, pretože od narodenia žijú v prostredí technológií, internetu a rýchlych spoločenských zmien. Na rozdiel od predchádzajúcich generácií sa s technológiami nemusia učiť pracovať, pretože sú prirodzenou súčasťou života. Tablet, hlasový asistent či aplikácie pre nich už nie sú novinkou. Toto prostredie formuje ich pozornosť, tempo myslenia aj spôsob, akým vnímajú svet. Sú zvyknuté na rýchle reakcie, vizuálne podnety a neustálu interakciu. Aj preto sa mení spôsob, akým sa učia, na čo dnes reagujú aj školy. Moderné vyučovanie spája tradičné metódy s technológiami, interaktívnymi nástrojmi a projektovou prácou, aby dokázalo viac zaujať, motivovať a rozvíjať deti vyrastajúce v digitálnej ére. Používanie digitálnych nástrojov pritom neuberá deťom schopnosť komunikovať či spolupracovať.
Rýchlo sa meniaci trh práce a pravdepodobnosť zmeny povolania počas aktívneho života vytvára tiež tlak na otvorenosť k zmene, motiváciu k učeniu sa a k práci, osvojovanie si rôznych stratégií učenia sa, či zvládanie záťažových situácií. Či už ide o žiaka, alebo o mladého človeka, ktorý už pracuje, vyžadované zručnosti sú v zásade podobné. Vzhľadom na meniaci sa trh práce a pravdepodobnosť zmeny práce počas aktívneho života je potrebné neustále rozvíjať aj schopnosť učiť sa, motiváciu k učeniu sa a k práci, zvládanie záťažových situácií či rozvoj hodnotiacich procesov. Tieto nároky potvrdzujú aj zamestnávatelia, prostredníctvom špecialistov na ľudské zdroje. Potvrdzujú, že práve formálne vzdelanie, ktoré z ich pohľadu zohráva najmenšiu rolu pri prijímaní do práce, spĺňa najväčší podiel záujemcov. Aj keď je tieto schopnosti v postupujúcim vekom čoraz náročnejšie nadobudnúť, dynamicky sa meniaca štruktúra priemyslu a s ním aj pracovný trh si niekedy vyžadujú zmenu kvalifikácie.
Hodvábna cesta: Staroveké spojenia a ich moderné ozveny
Pojem Hodvábna cesta označuje sieť pozemných a námorných spojení, ktoré približne od 2. storočia pred n. l. prepájali Čínu so strednou Áziou, Blízkym východom a východným Stredomorím. Tieto trasy fungovali s rôznou intenzitou približne 1500 rokov. Ich podoba sa menila podľa politickej reality, dostupnosti ciest, bezpečnosti a miestnych konfliktov. K výraznému útlmu došlo približne v 15. storočí, keď sa obchod presunul na námorné cesty a pozemné spojenia sa stali menej využívanými. Samotný názov vytvoril v roku 1877 nemecký geograf Ferdinand von Richthofen. Použil ho na označenie starovekých a stredovekých komunikácií, po ktorých sa do západného sveta dostávali exotické luxusné tovary.
Hodvábna cesta sa začínala vo vtedajšom hlavnom meste Číny, Xi'ane. Stále pulzuje životom aj obchodom. Hodváb bol síce symbolickou komoditou, no cez tieto trasy putovalo omnoho viac. Exportoval sa porcelán, keramika, látky, sklo, papier, koreniny a rôzne umelecké výrobky. Do Ázie smerovali kovy, suroviny, zvieratá a predmety dennej potreby. Významná bola aj výmena myšlienok a náboženských učení. Súčasná historiografia upozorňuje, že Hodvábna cesta je teda skôr analytický a kultúrny rámec než jednotná historická trasa. Siete ciest sa menili, niektoré úseky fungovali len krátko a iné mali dlhé obdobia prerušenia.
V roku 138 pred n. l. povolal cisár Han Wudi jedného zo svojich dôstojníkov, Zhang Qiana. Jeho úlohou bolo nájsť kočovný ľud Yuezhi a pokúsiť sa uzavrieť spojenectvo proti Xiongnu. Cestou musel prejsť územím, ktoré ovládali Xiongnu. Výpravu však zajali a Zhang Qian strávil u Xiongnu v zajatí 13 rokov. Oženil sa tam, mal rodinu, no na pôvodnú misiu nezabudol. Prešli rozsiahle stepné a púštne územia strednej Ázie. Cestovali cez oblasti dnešného Sin-ťiangu a neskôr sa dostali do krajín, ktoré čínske pramene opisujú ako Dayuan a Daxia. Zodpovedajú približne Ferganskej kotline a Baktrii. Nakoniec dorazili k Yuezhi, ktorí sa po tlaku Xiongnu presunuli do oblastí dnešného Tadžikistanu a severného Afganistanu. Yuezhi však nemali záujem o vojenskú výpravu proti Xiongnu. Zhang Qian preto svoju hlavnú misiu nesplnil. Zostal však v regióne približne rok a zaznamenával miestne pomery, hospodárstvo a spôsoby života. Na spiatočnej ceste navštívil aj ďalšie mestské centrá strednej Ázie. Keď sa okolo roku 125 pred n. l. vrátil do Číny, podal prvé ucelené svedectvo o krajinách ďaleko na západ. Zhang Qian tak neotvoril hotovú „cestu“, ale ukázal, že existuje priestor pre pravidelný kontakt medzi ríšou Han a strednou Áziou.
Význam Hodvábnej cesty sa menil podľa toho, ktorá ríša ovládala kľúčové úseky. Za dynastie Tang, približne medzi rokmi 618 a 907, patrila Čína k hlavným centrom medzikontinentálneho obchodu. Metropola Chang’an bola prepojená so strednou Áziou a Blízkym východom sieťou pozemných a námorných spojení. Ďalším vrcholom bol čas mongolskej expanzie a dynastie Yuan, ktorá vládla v Číne od roku 1271 do roku 1368. Mongolská ríša spojila veľkú časť Eurázie pod jednu politickú moc. Obchodníci, remeselníci a posolstvá sa mohli pohybovať po pozemných trasách s menším rizikom lúpežných útokov. Práve v tomto období sa do Číny dostal aj benátsky obchodník Marco Polo. Podľa neskoršieho cestopisu Il Milione strávil na dvore Kublajchána viac rokov a cestoval po viacerých oblastiach ríše.
V Strednej Ázii, domove turkických a mongolských nomádov, išlo karavánam často o viac než len stratu tovaru. Nomádi nestavali colnice, ale tovar radi zabavovali aj s majiteľmi. „Cestujete deväťdesiat dní neobývanou púšťou, v ktorej niet ničoho než piesku, skalných hôr a vetra. A predsa v týchto krajinách nájdete mestá plné hodvábu, zlata a učenosti, o ktorých Európa ani len netuší, že existujú.“ Z čínskej strany smeroval na západ najmä hodváb, papier, porcelán a jemné textílie. Zo západu a zo strednej Ázie prichádzali kovy, sklenené výrobky, kone, koreniny, koberce a rôzne luxusné predmety.
Hodvábna cesta nemala jeden pevne určený priebeh. Sieť trás sa v priebehu storočí menila podľa počasia, bezpečnosti, miestnych konfliktov a politických hraníc. Obchod sa rozvíjal v etapách. Karavány putovali od jednej zastávky k druhej. Tovar sa prekladal a menili sa aj sprievodcovia či sprostredkovatelia. Karavanseráje slúžili ako chránené miesta s vodou, zásobami a priestorom pre zvieratá. Mnohé z týchto stavieb boli jednoduché opevnené dvorec. Vládnuce ríše investovali do infraštruktúry, ktorá mala zabezpečiť plynulý pohyb karaván. Budovali sa zásobné body, strážne veže, sklady aj vodné nádrže. Kľúčové boli oázy, predstavovali body pre orientáciu, doplnenie zásob a ochranu pred púšťou.
Mesto Dunhuang, ležiace na okraji púšte Gobi, pri vstupnej bráne do tzv. koridoru Hexi, vzniklo v roku 111 pred n. l. ako vojenská pevnosť ríše Han. Neskôr sa stalo dôležitým centrom obchodu a miestom, kde sa stretávali cestovatelia, náboženskí predstavitelia a remeselníci. V jeho blízkosti sa nachádzajú jaskyne Mogao, dnes jedna z najvýznamnejších lokalít budhistického umenia na svete. Dunhuang prosperoval najmä v období 4. - 10. storočia.
Buchara, mesto v delte rieky Zerafshan, jej poloha medzi púšťami Kyzylkum a Karakum vytvárala prirodzený uzol medzi Indiou, Iránom a stepmi strednej Ázie. Mesto bolo známe výrobou látok, kovov a kobercov. Buchara bola aj dôležitým náboženským a intelektuálnym centrom. V rôznych obdobiach tu pôsobili komunity budhistov, zoroastrijcov, kresťanov aj moslimov.
Merv patrí medzi najstaršie mestské sídla v strednej Ázii, nachádza sa v delte rieky Murgab. Archeologické vrstvy dokazujú osídlenie staré niekoľko tisíc rokov. V období 11. - 12. storočia bol Merv jedným z hlavných miest Seldžuckej ríše. Jeho poloha vnútri púšte Karakum z neho robila významné strategické centrum. Merv bol dôležitou zastávkou na východozápadných trasách, ktoré spájali Irán, strednú Áziu a Čínu.
Karavány tvorili základ fungovania Hodvábnej cesty. Zvyčajne pozostávali z obchodníkov, sprievodcov, nosičov a ozbrojených strážcov. Počet účastníkov sa líšil podľa obdobia a úseku trasy. Spoločným znakom boli ťavy, kone a somáre. Tieto zvieratá niesli tovar aj zásoby. Len málo obchodníkov prešlo celú trasu medzi Čínou a Stredomorím. Obchod sa realizoval po etapách. Každá skupina dopravila tovar len ďalším úsekom. Iné karavány pokračovali ďalej. Celá cesta mohla trvať niekoľko rokov.
Severná trasa Hodvábnej cesty bola zážitkom sama osebe. S karavánami preto chodievali aj cestovatelia. Východiskovým bodom severnej vetvy bolo mesto Chang’an, dnešný Si-an. V období dynastií Han a Tang patrilo medzi najväčšie mestá sveta. Karavány odtiaľ smerovali cez koridor Hexi, kde úrodné údolia striedajú okrajové časti púšte Gobi. Za Dunhuangom viedli trasy okolo púšte Taklamakan. Jedna vetva prechádzala severným okrajom cez oblasti Hami a Turfan. Druhá viedla južným okrajom cez Kuču, Aksu a ďalšie oázy. Obe vetvy sa spájali pri Kašgare, kľúčovom bode na okraji pohoria Pamír. Odtiaľ pokračovali karavány cez priesmyky do Ferganskej kotliny a do oblastí dnešného Uzbekistanu. Zo strednej Ázie smerovali karavány ďalej do Mervu. Odtiaľ pokračovali do iránskych oblastí a k mestám ako Teherán a Bagdad.
Južná vetva sa oddeľovala v oblastiach okolo miest Lanzhou a Xining. Viedla popri úpätí pohoria Kunlun a ďalej do regiónu Hotan, známeho ťažbou nefritu. Trasa pokračovala západným smerom a pri Kašgare sa opäť pripájala k severnej vetve. Druhá možnosť viedla cez Karakoramský priesmyk do severnej Indie. Stredná vetva prechádzala okolo vyschnutých jazier v oblasti Lop Nor a smerovala cez mestá Yarkand a Alaj. Z týchto miest sa karavány spúšťali na územia dnešného Afganistanu, prechádzali cez Balkh a Herát.
Námorné spojenia dopĺňali pozemné cesty. Čínske prístavy Guangzhou, Quanzhou a Ningbo boli hlavnými bodmi pre vývoz porcelánu, hodvábu a čaju. Lode plávali pozdĺž pobrežia juhovýchodnej Ázie a zastavovali v oblastiach dnešného Vietnamu a Malajzie. V Indii boli významné prístavy Kochi, Kalkata a Surat. Odtiaľ viedli trasy do Arabského mora a ďalej do prístavov Muskat a Aden. Následne sa lode dostali k oblastiam Červeného mora, kde sa tovar prekladal a pokračoval po súši k Stredozemnému moru. Námorné cesty umožňovali intenzívny pohyb tovaru. Po rovnakých trasách sa však šírili aj náboženské predstavy, technológie a umelecké vplyvy. Niektoré body Hodvábnej cesty, ako čínsky prístav Guangzhou (možno poznáte pod menom Kanton), si svoj vplyv a bohatstvo udržali v každej dobe.
Tovary, ktoré prešli z Číny a strednej Ázie tisícky kilometrov, smerovali napokon na trhy v Európe. Najskôr ich prijímala Rímska ríša. Hodváb patril medzi najžiadanejšie materiály a rímski autori opakovane komentovali jeho cenu aj pôvod. Kontakt s Áziou pokračoval aj v stredoveku. Archeologické nálezy ukazujú, že ázijské predmety sa dostali až do severnej Európy. Z Hodvábnej cesty slušne profitovali aj mestá, ktoré na nej priamo neležali, ale exotický tovar sa cez ich trhy šíril ďalej do vnútrozemia. Najdôležitejším európskym prijímateľom orientálneho tovaru sa stali Benátky. Do mesta prichádzali zásielky z prístavov pri Červenom mori a zo Stredomoria, často cez Alexandriu. Odtiaľ smeroval tovar po súši naprieč Apeninským polostrovom. Trasy viedli do severného Talianska a následne cez alpské priechody, napríklad Brenner alebo Gotthard, do vnútrozemia. Druhým dôležitým smerom bol Balkán. Prístavy na Jadrane a v Egejskej oblasti, ako Dubrovník, Zadar alebo Solún, sprostredkovali obchod medzi Stredomorím a strednou Európou. Karavány a vozy pokračovali cez vnútrozemské mestá, medzi ktoré patrili Skopje a Niš. Trasy viedli naprieč karpatskými priesmykmi a napájali sa na siete ciest v Panónii. Vstupmi do strednej Európy boli mestá, ktoré ležali na alpských a karpatských trasách. Patrili medzi ne Viedeň, Bratislava, Budín, Praha, Norimberg, Olomouc a Krakov. Tieto centrá fungovali ako regionálne uzly.
Z Ázie prichádzali do Európy najmä luxusné materiály: hodváb a jemné textílie, výšivky, porcelán, korenie rôzneho pôvodu, kovy v podobe miniatúrnych výrobkov, šperky, vonné látky a farbivá. Významnú úlohu mali aj koberce a remeselné predmety, ktoré slúžili ako symboly prestíže. Tieto dary prijímali panovnícke dvory, cirkevné inštitúcie aj mestské elity. Európa naopak vyvážala suroviny a remeselné výrobky. Do Ázie smerovali rudy, meď, železo a drahé kovy. Cestovali aj kože, vosk a výrobky z dreva. Obchodníci vyvážali zbrane, oceľ, textílie z vlny, plátno a keramiku.
V období Veľkej Moravy sa objavuje dopyt po luxusných textíliách. Hodváb sa používal najmä v prostredí elít a v liturgii. Archeologické nálezy väčšinou potvrdzujú iba fragmenty tkanín a farbív, no ich kvalita a spôsob zhotovenia naznačujú import z Byzancie. Moravské a české kniežatá udržiavali s Byzanciou diplomatické kontakty, ktoré umožňovali výmenu prestížnych darov. Priamy dovoz z východnej Ázie doložený nie je. V neskoršom stredoveku sa Praha stala významným politickým a obchodným centrom. Rozvoj mesta kulminoval v 14. storočí počas vlády Karola IV. Založenie Nového Mesta pražského odrážalo rastúce potreby remesiel a obchodu. Orientálny tovar prichádzal najmä cez Benátky a talianske mestá. V mestách strednej Európy vznikali trhy a jarmoky, ktoré sprostredkovávali drahý import. Praha, Bratislava, Kutná Hora a Košice patrili medzi mestá, kde obchodníci ponúkali dovážané látky, sklo, farbivá a koreniny. Tieto výrobky zároveň ovplyvňovali miestnu výrobu. Obchod prinášal nielen predmety, ale aj pohyb mincí a finančných nástrojov. Panovnícke dvory a mestské rady investovali do ciest, mostov a ochrany obchodníkov. Tovar, ktorý putoval po Hodvábnej ceste, neboli žiadne lokálne remeselné výrobky, ale najmä luxusný tovar pre elitu a bohatých mešťanov.
V priebehu 15. storočia sa pozemné trasy Hodvábnej cesty dostali pod tlak politických aj hospodárskych zmien. Rozmach Osmanskej ríše obmedzil pohyb európskych kupcov v oblastiach východného Stredomoria a vnútornej Ázie. Zároveň sa otvorila nová, strategicky výhodnejšia námorná cesta. K úpadku prispeli aj miestne faktory. Viaceré oázy v strednej Ázii čelili klimatickým zmenám, ktoré znížili dostupnosť vody. Menej využívané trasy postupne zanikali. Mesto Samarkand, ktoré bolo ešte v 14. storočí významným kultúrnym centrom, strácalo hospodársky význam. Hodvábna cesta však zanechala trvalé kultúrne dedičstvo. Viaceré technologické inovácie, ako výroba papiera a vedecké tradície, napríklad algebra či astronómia, sa šírili práve kontaktmi medzi Áziou a Európou. UNESCO zaradilo viacero významných lokalít spojených s týmito dejinami medzi svetové dedičstvo.
V súčasnosti sa k motívu prepojenia kontinentov vracia aj moderná čínska iniciatíva známa ako Nová hodvábna cesta. Iniciatíva Belt and Road (BRI), často označovaná ako nová Hodvábna cesta, vznikla v roku 2013. Predstavil ju čínsky prezident Si Ťin-pching ako dlhodobý plán rozvoja infraštruktúry a obchodu. Jej hlavným cieľom je zlepšiť prepojenie Ázie, Európy a Afriky. BRI má dve hlavné vetvy: pozemný ekonomický pás, ktorý nadväzuje na tradičné trasy cez strednú Áziu a Blízky východ, a námorné prepojenie v Indickom oceáne, juhovýchodnej Ázii, Afrike a v južnej Európe. Do roku 2024 presiahli celkové investície v rámci BRI hodnotu jedného bilióna amerických dolárov. Tempo výstavby sa však v posledných rokoch spomalilo. Spôsobili to dôsledky pandémie, rastúce geopolitické napätie a finančné problémy viacerých krajín, ktoré participujú na projektoch. Viaceré hostiteľské štáty museli prehodnotiť svoje záväzky, čo sa prejavilo v odkladoch alebo v revíziách pôvodných plánov.
Iniciatíva Pás a cesta predstavuje rámec investícií, politík a infraštruktúrnych projektov, ktoré Čína formálne rozvíja od roku 2013. Jej cieľom je vytvoriť rozsiahlu sústavu pozemných a námorných spojení, ktoré prepájajú Áziu s Európou a Afrikou. V oficiálnych dokumentoch sa zdôrazňuje päť oblastí spolupráce. Popri deklarovaných cieľoch sa však čoraz výraznejšie ukazujú aj obmedzenia. Kritika sa týka najmä rastúceho zadĺženia prijímateľských krajín, nedostatočnej kontroly nad projektmi a kolísajúcej kvality výstavby. Významným problémom sú prípady, kde projekty spôsobili až preťažujúci tlak na verejné financie, vyvlastňovanie pozemkov a environmentálne zaťaženie. Diskutovaným faktorom je aj spôsob realizácie. Čínske subjekty často zabezpečujú financie, stavebný materiál aj pracovnú silu. Takáto prax vytvára priestor pre nedostatočnú transparentnosť.
Cestovanie v 21. storočí: Od dobrodružstva k zodpovednosti
Cestovanie sa v 21. storočí vyvíja. Už to nie je len o objavovaní nových miest, ale aj o uvedomení si dopadu našich ciest na životné prostredie a miestne komunity. Cestovná kancelária BUBO už 30 rokov kladie dôraz na zodpovedné cestovanie. Milujeme našu planétu a chceme ju zachovať aj pre deti našich detí. Záleží nám na svete okolo nás, na tom, aby sa nám tu dobre žilo a aby sme zlepšovali životné prostredie nielen obyvateľom a návštevníkom Bratislavy, ale aj ohrozeným vtákom. Preto sme si pod patronát zobrali chránené vtáčie územie Sysľovské polia, ktoré sú jediným slovenským hniezdiskkom významne ohrozených druhov vtáctva dropa veľkého a sokola kobcovitého. Mnohé z našich ekologických aktivít upriamime práve sem. V spolupráci s magistrátom hlavného mesta vytvárame priestor pre oddych pri dlhšej turistike, či cyklistike. Pomáhame rásť počtu dropov na Sysľovských poliach, sadíme Cestovateľský les na slovensko-maďarsko-rakúskom pohraničí a v lete sme sa pustili do zveľadenia ďalšieho krásneho miesta v blízkosti Bratislavy - jazera Cilina pri Rusovciach. V roku 2025 sme zaplatili jeho enzymatické vyčistenie s cieľom dosiahnuť čistejšiu vodu, vyvážené pH a skvelé kyslíkové hodnoty. Na Sysľovských poliach žije významná populácia dropa fúzatého, ktorý je kriticky ohrozený druh na Slovensku. My sa o toto územie staráme od roku 2022. V roku 2024 tu zimovalo rekordných 580 jedincov, najviac za posledných 50 rokov, a v roku 2025 bolo zaznamenaných ešte viac, celkovo 612 dropov. Územie je posledným pravidelným hniezdiskkom tohto vtáka na Slovensku a zimuje tu 10% stredoeurópskej populácie a celá národná populácia.
Cestovná kancelária BUBO už niekoľko desaťročí úspešne organizuje jedinečné zájazdy do celého sveta, čo je možné aj vďaka našim lokálnym partnerom, s ktorými udržujeme silné priateľské vzťahy aj v tých najťažších časoch. Počas nášho pôsobenia sme boli svedkami vojen, revolúcií, epidémií, prírodných katastrof a to všetko vždy negatívne vplýva nielen na cestovný ruch, ale predovšetkým aj na život obyvateľov miestnych komunít. Práve tie sa spoločnou snahou snažíme podporovať - ekonomicky, propagačne a morálne. V roku 2019 sme konkrétnymi krokmi podporili kresťanskú komunitu na Srí Lanke, ktorá sa ocitla pod útokom Islamského štátu. V kolumbijskom Medellíne pravidelne navštevujeme rodinné a komunitné podniky pre snahu o zlepšenie ekonomickej situácie v najchudobnejších štvrtiach mesta a v Egypte chceme udržať pracovné miesta pre nádejných mladých sprievodcov.
Pomáhať sa dá vždy a všade, či už malý krokmi, alebo veľkými činmi. Hoci sa nám v 21. storočí môže zdať, že žijeme v civilizovanom svete plnom možností, stále je na mapách mnoho miest, v ktorých sú ľudia odrezaní od vymožeností moderného zvyšku. Práve na týchto miestach sa šíria choroby, chudoba, nevzdelanosť. Po ničivej občianskej vojne sa s týmito problémami ešte stále potýka aj Kambodža. Tzv. povojnová generácia totiž zdedila choroby svojich rodičov, ktoré sa kvôli nedostatku liekov nedali včas podchytiť, preto je v krajine stále neutíchajúci problém s HIV a AIDS. Práve vďaka iniciatíve BUBO, organizácii MAGNA a darcom našej cestovnej kancelárie, sme mohli v Národnej pediatrickej nemocnici v Phnom Penh zriadiť nové oddelenie, v ktorom sa liečia infekčné choroby vrátane osýpok, tuberkulózy, detskej obrny a HIV/AIDS.
Uhlíková stopa je čoraz nástojčivejší problém nielen pre nás, ale predovšetkým pre budúce generácie. Ako taká v podstate vyjadruje množstvo emisií oxidu uhličitého a skleníkových plynov vylučovaných do atmosféry a zanecháva ju po sebe každý jeden človek na planéte. V BUBO si uvedomujeme, že uhlíková stopa je navyšovaná aj niektorými procesmi spojenými s cestovaním, preto je v našej snahe kompenzovať tento dlh voči prírode. Už čoskoro bude v rámci predaja zájazdov v našej cestovnej kancelárii spustená aj možnosť zakúpiť si špeciálnu ponuku redukcie uhlíkovej stopy. Tieto peniaze budú investované do výsadby trávnatých a lesnatých povrchov za účelom rozširovania a obnovy zelene v slovenskom regióne.
Na našich zájazdoch sa snažíme vyťažiť zo všetkého maximum. V rámci našich zájazdov sa snažíme prejsť celú krajinu od severu na juh a navštíviť všetky dôležité miesta. Navštevujeme malé kaviarničky a lokálne podniky, kde si môžete vychutnať kávu v autentickom prostredí s miestnymi. Chodíme na miesta, o ktorých bežní turisti nevedia. Vo Vietname jazdíme na bicykloch medzi ryžovými políčkami, navštevujeme školy varenia, kde sa učíme variť thajské kari, alebo talianske tiramisu. Spoznávame lokálne komunity, navštevujeme školy a slonie sirotince. Snažíme sa pri cestovaní zodpovedne rozmýšľať aj nad tým, koho vlastne podporujeme a ako. Pomoc je naším prejavom solidarity s ľuďmi v krajinách zasiahnutých spoločenskými konfliktami, životným prostredím alebo občianskymi konfliktami. Snažíme sa zmierňovať následky takýchto situácií a pomáhať ak je to treba. Či už je to charita v Afrike, ktorú robíme kde roky nosíme humanitárnu pomoc, alebo podporujeme lokálne školy v Kambodži. Medzi projekty na ktorých pracujeme, patrí aj podpora organizácie Magna, ktorá s nami spolupracuje už roky a aj vďaka nám pomáha ďalej. V súčasnej situácii sme otvorili azylový dom na pomoc utečencom z Ukrajiny, ktorí sa bránia pred ruskou inváziou.
Cestovanie a bývanie: Od Costa Brava po africkú divočinu
Španielska Costa Brava, jeden z najpopulárnejších európskych dovolenkových cieľov, ponúka oveľa viac než len nádherné pláže. Tento región na pobreží Katalánska, ktorý sa tiahne od Barcelony až k francúzskym hraniciam, ukrýva aj strastiplnú históriu a dokonca aj ryžové polia. Zatiaľ čo v lete je plný turistov, mimo sezóny, najmä vo februári a marci, ponúka pokoj a rovnováhu. Mesto Palafrugell, konkrétne jeho časť Calella de Palafrugell, je stará rybárska dedina, ktorá si napriek náporu turistov zachováva svoje čaro. Tvorí ju niekoľko zátok s kamenistými plážami, pričom malé rybárske loďky pripravené vyplávať na more dodávajú miestu autentickú atmosféru. Staré rybárske príbytky s drevenými bránami rôznych farieb lemujú pláž, nad ktorou sa na promenáde prechádzajú miestni obyvatelia. Úzke uličky vnútrozemia sa prepletajú pomedzi čistobiele domy so zelenými či modrými okenicami.
Desať kilometrov severnejšie sa nachádza Begur, mesto ukryté v kopcoch s fascinujúcou historickou časťou. Hoci pláže sú krásne, najzaujímavejšia je práve jeho historická časť s ruinami hradu na najvyššom vrchole. Stará Zámocká ulica vedie k hradu a ponúka pohľad na "indies domy" postavené v koloniálnom štýle, ktoré patrili miestnym, ktorí zbohatli v Amerike a vrátili sa do Beguru. Veža svätého Ramona, postavená v 16. storočí na obranu pred pirátmi, svedčí o bohatej histórii mesta.
Približne 15 kilometrov severozápadne, vo vnútrozemí, leží Peratallada, stredoveká obec zachovaná bez zásahu modernej architektúry. Kamenné budovy v úzkych kľukatých uličkách dotvárajú drevené okenné rámy s okenicami. Obklopená priekopou, obec pôsobí ako časová kapsula. Podobne ako Peratallada, aj Pals je postavený z pieskovca a obohnaný hradnými múrmi a priekopou. Hoci v minulosti bol Pals dôležitým mestom s hradom a kostolom, dnes sú tieto stavby pripomienkou histórie. Zachovala sa iba veža pôvodného hradu, z ktorej sa naskytá nádherná panoráma okolitej krajiny.
Zaujímavosťou regiónu sú aj ryžové polia, ktoré sa nachádzajú aj v Palse, napriek tomu, že klíma Katalánska je chladnejšia ako v tradičných pestovateľských oblastiach. Miestni pestovatelia tvrdia, že práve chlad spôsobuje, že ryža je omnoho dlhšie v zemi, čo ju robí pevnejšou a menej náchylnou na rozvarenie.
Cesta do Kene, krajiny plnej kontrastov, ponúka iný pohľad na cestovanie. Pristátie na letisku Jomo Kenyatta International Airport v Nairobi je vstupom do sveta, kde sa úchvatná príroda stretáva s extrénnou chudobou. Národné parky, ako Masay Mara, Tsavo a Amboseli, sú domovom divokej zveri a ponúkajú nezabudnuteľné zážitky. Satao Elerai Camp s výhľadom na Kilimandžáro, najvyšší vrch Afriky, poskytuje úchvatné pohľady na východ slnka.
Slovo "Safari" z arabského "safar" znamená cestu, a v Keni dnes označuje cestovanie. Safari sú kúzelným, ale aj drsným divadlom prírody. Pozorovanie levíc trhajúcich korisť, šakalov, supov a hyen čakajúcich na zvyšky, alebo stáda slonov pri napájadle, to všetko sú momenty, ktoré vám vyrazia dych. Napriek divokej prírode, pocit bezpečia v kenských kempoch, kde zvieratá pokojne prechádzajú, je prekvapivý. Majitelia kempov často zdieľajú svoje poznatky o "zákonoch džungle" a správaní zveri, čo prispieva k jedinečnému zážitku.
Pri nákupoch v Afrike je zjednávanie tradíciou aj nutnosťou. Ceny sú často oveľa vyššie ako konečná suma, ktorú môžete dosiahnuť po vyjednávaní. Naučiť sa "hrať ich hru", prejaviť záujem a úctu, je kľúčom k úspešnému obchodu. Jediné miesto, kde sa ceny nezjednávajú, sú supermarkety, ktoré sa však od našich líšia prítomnosťou strážcov a balením tovaru pri pokladni.
Cesta z Nairobi do Mambasy, postavená Angličanmi v polovici minulého storočia, je nepretržite pulzujúcou tepnou, ktorá zásobuje hlavné mesto z prístavu. Jazdenie v Keni je samostatnou témou, charakteristickým je prevaha veľkých kamiónov a nákladných áut, čo prispieva k vyššiemu počtu nehôd. "Africké odpočívadlá" sú skôr miestami s desiatkami plechových domčekov, malými predajňami, barmi a stovkami ľudí sediacich pred obchodmi, predstavujú živé centrá na dlhej ceste.
Prístavné mesto Malindi na východnom pobreží Kene, kedysi súper s Mombasou o dominantné postavenie v regióne, je dnes turistickým centrom s nádhernými rezortmi a tradičnými loďkami na pobreží Indického oceánu. Koralové útesy chránia pláž pred žralokmi, zatiaľ čo búrlivé more naráža na pevninu a vystreľuje spenené vlny do výšky. Za odlivu sa oceán zmení na mokrú pieskovú pláž, ktorá denne mení hranice pevniny Kene.
Bývanie v 21. storočí: Flexibilita a udržateľnosť
Vzdelávanie pre 21. storočie je úzko prepojené s adaptáciou na meniaci sa svet, vrátane spôsobu, akým bývame. S rastúcou globalizáciou a digitalizáciou sa menia aj naše predstavy o domove. Flexibilita, udržateľnosť a integrácia technológií sa stávajú kľúčovými aspektmi moderného bývania.
Tradičné modely bývania sa transformujú, aby vyhovovali potrebám digitálnych nomádov, ľudí pracujúcich na diaľku a tých, ktorí hľadajú ekologickejšie a efektívnejšie riešenia. Smart home technológie, energeticky úsporné materiály a modulárne konštrukcie umožňujú vytvárať bývanie, ktoré je nielen pohodlné, ale aj šetrné k životnému prostrediu.
V kontexte cestovania, koncept "bývania" sa tiež rozširuje. Prenajatie apartmánu na dlhšie obdobie, pobyty v komunitných bývaniach alebo dokonca život na lodiach sa stávajú alternatívami k tradičným hotelom. Tieto možnosti umožňujú hlbšie prepojenie s miestnou kultúrou a životným štýlom, čo je v súlade s rastúcim dôrazom na autentické zážitky.
Súčasne sa zvyšuje povedomie o potrebe zodpovedného cestovania a jeho vplyve na životné prostredie. Kompenzácia uhlíkovej stopy prostredníctvom výsadby stromov, podpora lokálnych komunít a výber udržateľných dopravných prostriedkov sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou moderného cestovania. Cestovanie v 21. storočí je tak komplexným fenoménom, ktorý spája objavovanie sveta s zodpovedným prístupom k planéte a jej obyvateľom.