Osobný bankrot, či už vo forme konkurzu alebo splátkového kalendára, je realitou, ktorej čelia mnohí. V tejto situácii sa môže objaviť pojem "nepostihnutelná hodnota obydlia". Tento článok sa zameriava na vysvetlenie tohto pojmu, jeho podmienok a dôsledkov, najmä v kontexte bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Čo je Nepostihnutelná Hodnota Obydlia?
Pri osobnom bankrote sa môže stať, že dlžník vlastní obývateľnú vec - dom, byt, chatu, karavan alebo maringotku. Zákon upravuje inštitút nepostihnuteľnej hodnoty obydlia v § 166d ods. 1 ZKR ako časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie. Zákon nerozlišuje, či ide o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec. Ak dlžník túto vec označí za svoje obydlie, môže si uplatniť tzv. nepostihnuteľnú hodnotu obydlia.
Nepostihnuteľná hodnota obydlia predstavuje sumu, ktorá musí byť vyplatená dlžníkovi na osobitne zriadený účet v banke, kde bude táto suma uvoľňovaná v mesačných splátkach najviac po 250 €. Tieto finančné prostriedky nepodliehajú exekúcii a ani vykonávaciemu konaniu po dobu 36 mesiacov od času, kedy sa účet zriadil. Účelom inštitútu nepostihnuteľnej hodnoty obydlia je ochrana dlžníka pred príliš tvrdým dopadom speňažovania majetku v prospech veriteľov. V praxi to znamená, že ak si dlžník uplatní túto hodnotu, po predaji obydlia mu musí zostať suma zodpovedajúca nepostihnuteľnej hodnote.
Pokiaľ ide o obývateľný kontajner, podľa práva sa jedná o vec hnuteľnú, nakoľko nie je pevne spojená so zemou. Otázka pre prax zostáva, čo v prípade ak by dlžník obýval automobil. Pokiaľ by sa jednalo o karaván, dlžník by si mohol uplatniť nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, za predpokladu, že ho skutočne obýva. Ak by sa dlžník snažil presvedčiť správcu a súd o tom, že obýva klasické motorové vozidlo, pravdepodobne by nebol úspešný.
Výška Nepostihnuteľnej Hodnoty Obydlia a Spôsob Jej Poskytnutia
Výšku nepostihnuteľnej hodnoty obydlia stanovuje nariadenie vlády č. 45/2017 Z. z. Nepostihnuteľná hodnota obydlia je 10.000 €. Rozumieme ňou sumu, ktorá musí byť vyplatená dlžníkovi na osobitne zriadený účet v banke, kde bude táto suma uvoľňovaná v mesačných splátkach najviac po 250 €. Tieto finančné prostriedky nepodliehajú exekúcii a ani vykonávaciemu konaniu po dobu 36 mesiacov od času, kedy sa účet zriadil.
V prípade speňaženia obydlia nemá dlžník túto sumu k dispozícii v celosti. Mesačne si z tejto sumy môže vyberať maximálne 250 € (v prípade manželov v súčte 500 €). Táto suma je určená nariadením vlády a má slúžiť na zabezpečenie si strechy nad hlavou v prípade, ak dlžník o svoje obydlie v rámci konkurzného konania príde. Suma získaná ako nepostihnuteľná hodnota obydlia po dobu 36 mesiacov od zriadenia účtu správcom nepodlieha konkurzu, exekúciám, ani obdobným vykonávacím konaniam. Dlžník musí mať možnosť nasledujúce 3 roky vyberať/vykonávať platby vo výške maximálne 250 € mesačne (resp. 500 € v prípade manželov).
Bezpodielové Spoluvlastníctvo Manželov (BSM) a Nepostihnuteľná Hodnota Obydlia
Nepostihnuteľná hodnota obydlia je 10.000 € na dlžníka, a na manžela ďalších 10.000 €. Ak dlžník nemá manžela, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) bolo zrušené počas manželstva alebo nehnuteľnosť do BSM nepatrí, nepostihnuteľná hodnota obydlia predstavuje stále sumu 10.000 € na dlžníka.
Priblížme si situáciu, ak dlžník podstúpi osobný bankrot, je ženatý a spolu s manželkou kúpili dom. Ak nehnuteľnosť nadobudli počas trvania manželstva, nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dlžník si v návrhu na konkurz uplatní nepostihnuteľnú hodnotu obydlia - a bude sa to vzťahovať nielen na dlžníka, ale aj na manželku uvedenú ako blízku osobu. Každému z manželov bude zriadený vlastný osobitný účet v banke, na ktorý bude poukázaná suma nepostihnuteľnej hodnoty obydlia, pretože vyhlásením konkurzu zo zákona zaniká bezpodielové vlastníctvo manželov.
Spoluvlastníctvo
Príklad:Dlžník a jeho manželka sú bezpodielovými vlastníkmi domu a priľahlého pozemku, ktorého hodnota je 30.000 €. Správca konkurznej podstaty by po speňažení tohto obydlia musel poskytnúť dlžníkovi a aj jeho manželke sumu vo výške 10.000 € (v súčte teda 20.000 €). Táto suma by bola dlžníkovi a jeho manželke poskytnutá na účet zriadený správcom konkurznej podstaty a z tohto účtu by si dlžník a jeho manželka mohli obaja mesačne vyberať sumu 250 € (v súčte teda 500 €). Ak by hodnota domu nebola 30.000 €, ale napr. do 20.000 €, obydlie dlžníka, ktoré vlastní spolu s manželkou, by sa v rámci konkurzného konania nespeňažovalo, keďže hodnota obydlia neprevyšuje nepostihnuteľnú hodnotu obydlia určenú pre dlžníka a jeho manželku.
Podielové Spoluvlastníctvo a Nepostihnuteľná Hodnota Obydlia
Zákon tiež reaguje na situáciu, ak je dlžník podielovým vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorú si uplatňuje nepostihnuteľnú hodnotu obydlia. V takomto prípade podľa § 166d ods. 2 ZKR je nepostihnuteľnou hodnotou obydlia časť hodnoty spoluvlastníckeho podielu. Napríklad - dlžník sa rozhodne pre osobný bankrot a zároveň je spoluvlastníkom domu, s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/2. V konkurze sa bude speňažovať iba spoluvlastnícky podiel dlžníka, nie celý dom. Po speňažení správca zriadi dlžníkovi osobitný účet v banke, kde mu bude poukázaná suma 10.000 € a vyplácaná v splátkach max. 250 €.
Ak by bol spoluvlastnícky podiel 1/2 nadobudnutý počas manželstva, spadá do BSM. Nepostihnuteľná hodnota obydlia je 10.000 € na dlžníka a ďalších 10.000 € na manžela dlžníka. Nepostihnuteľná hodnota je viazaná na osobu, nie na vec. Ak by spoluvlastnícky podiel po speňažení nepokryl nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, nemožno ho speňažiť. Nie je podstatné, aký veľký podiel dlžník vlastní, môže to byť 11/12 alebo aj 1/12. Nepostihnuteľná hodnota obydlia je v oboch prípadoch rovnako 10.000 € na osobu. Nehnuteľnosť nemožno speňažiť v konkurze, ak by neostalo na vyplatenie nepostihnuteľnej hodnoty obydlia. Netýka sa to však prípadu, ak je obydlie zaťažené záložným právom.
Príklad:Dlžník vlastní podiel vo výške ¼ z domu, pričom hodnota celého domu je 80.000 €. Podiel dlžníka má teda hodnotu 20.000 €. V takomto prípade by mohlo dôjsť k speňažovaniu podielu vo vlastníctve dlžníka (teda v takomto prípade nemôže dôjsť k speňažovaniu celého domu). Po speňažení podielu by správca musel poskytnúť dlžníkovi sumu vo výške 10.000 €. Táto suma by bola dlžníkovi poskytnutá na účet zriadený správcom konkurznej podstaty a z tohto účtu by si dlžník mohol mesačne vyberať sumu 250 €. Ak by hodnota celého domu nebola 80.000 €, ale napr. 40.000 €, vlastnícky podiel k obydliu dlžníka (1/4) by sa v rámci konkurzného konania nespeňažoval, keďže hodnota vlastníckeho podielu na obydlí (v tomto prípade by to bola ¼ zo 40.000 €, teda hodnota podielu by bola vo výške 10.000 €) neprevyšuje nepostihnuteľnú hodnotu obydlia.
V odbornej literatúre sa stretávame s opačným názorom: hodnota nepostihnuteľnej hodnoty by mala byť v pomere v akom je dlžník spoluvlastníkom. Na problematiku máme však odlišný názor, nakoľko dlžník môže obývať dom, ktorého je spoluvlastníkom len 1/12, ale po speňažení by mu bola vyplatená iba suma 833,33 € - čo mu nepokryje náklady na obydlie a strácal by tento inštitút význam. Spoluvlastníctvo teda vyjadruje pluralitu subjektov, teda jedna vec je vlastníctvom viacerých osôb.
Vplyv Nepostihnuteľnej Hodnoty Obydlia na Splátkový Kalendár
Ak sa dlžník rozhodne pre oddlženie formou splátkového kalendára a je vlastníkom obývateľnej veci, hodnota tejto veci a výška nepostihnuteľnej hodnoty obydlia môžu mať podstatný vplyv na sumu, ktorú musí dlžník v rámci splátkového kalendára vyplatiť svojim veriteľom. Pri určovaní konečnej sumy sa prihliada na príjem dlžníka, na jeho majetok, ktorý si chce po skončení splátkového kalendára zachovať, a na výšku jeho pohľadávok, ktoré môžu byť uhradené len v splátkovom kalendári. Dlžník musí veriteľom uhradiť minimálne 30 % pohľadávok a zároveň o 10% viac ako by uhradil veriteľom, ak by išiel do oddlženia formou konkurzu.
Možnosť Vykúpenia Majetku z Konkurznej Podstaty
Podľa § 167r zákona č. 7/2005 Z. z. môže tzv. oprávnená osoba so súhlasom dlžníka kedykoľvek vykúpiť ktorúkoľvek časť majetku z konkurznej podstaty (teda z majetku, ktorý podlieha speňaženiu). Oprávnenou osobou môže byť dlžníkov príbuzný v priamom rade, jeho súrodenec, manžel alebo obec, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza.
Ak so súhlasom dlžníka jeho príbuzný v priamom rade, jeho súrodenec alebo manžel uplatní právo vykúpiť obydlie dlžníka z konkurznej podstaty, nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka sa započíta na úhradu kúpnej ceny. V praxi by to znamenalo, že dlžník „daruje“ hodnotu nepostihnuteľnej hodnoty obydlia svojmu príbuznému v priamej rade, súrodencovi alebo manželovi, pričom v takomto prípade by tieto osoby zaplatili za majetok označený ako obydlie sumu zníženú o 10.000 € (resp. pri manželoch a majetku v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov o 20.000 €). Ak by obydlie dlžníka vykúpila obec, kúpna cena by sa neznížila o nepostihnuteľnú hodnotu obydlia a dlžníkovi by nárok na vyplatenie tejto nepostihnuteľnej hodnoty obydlia zostal. Dlžník by následne v takomto prípade mohol využiť nepostihnuteľnú hodnotu obydlia napr. na zabezpečenie si nového bývania.
Vyhlásením konkurzu podľa § 167b ZKR zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Dôležité: Správca podľa § 166i ZKR preskúma právne úkony dlžníka za posledné 3 roky. Zákon chráni základné bývanie dlžníka. § 166d ZKR: Dlžník má právo, aby mu bola z výťažku speňaženia obydlia vyplatená suma zodpovedajúca nepostihnuteľnej hodnote obydlia. Správca nesmie speňažiť majetok nepodliehajúci exekúcii podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.).
Rozdiely Medzi BSM a Podielovým Spoluvlastníctvom
BSM môže vzniknúť iba medzi manželmi, zatiaľ čo podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť spravidla medzi ktorýmikoľvek osobami. Výnimočne môže podielové spoluvlastníctvo vzniknúť aj medzi manželmi (napr. pri dedičstve alebo dare). V BSM vystupujú vždy iba dve osoby, a to manžel a manželka. V BSM nemajú manželia určené podiely ku konkrétnym veciam, ale tieto veci vlastní každý z nich v celosti. Charakteristickým znakom BSM je totiž jeho bezpodielovosť, kým pri podielovom spoluvlastníctve má každý spoluvlastník určený svoj podiel k veci, ktorý je najčastejšie vyjadrený zlomkom (napr. 1/2, 1/3, 1/4).
Na to, aby vec mohla patriť do BSM, musí existovať manželstvo medzi mužom a ženou. Následne je potrebné, aby jeden z manželov (prípadne obaja) nadobudli vec počas trvania manželstva (napr. kúpou, darom, dedičstvom). Predmetom bezpodielového spoluvlastníka sú nielen veci (hnuteľné a nehnuteľné - napr. motorové vozidlo, vybavenie domácnosti, byt, chata), ale i práva (napr. pohľadávky, obchodné podiely). Do BSM patria predovšetkým príjmy manželov zo zamestnania, pričom sem možno zahrnúť najmä (i) príjmy z pracovného pomeru (mzda, plat, odmeny), (ii) príjmy zo sociálneho zabezpečenia (napr. dôchodky, dávky). Bezpodielové spoluvlastníctvo tvoria tiež výhry získané vo vecnej lotérii alebo inej žrebovacej akcii. Dôležitý je čas výhry, nie zakúpenia žrebu.
Ak jeden z manželov vlastnil vec pred uzatvorením manželstva (teda ide o jeho výlučné vlastníctvo) a túto vec napríklad predá, finančné prostriedky získané týmto predajom BSM netvoria (išlo vo svojej podstate o premenu veci na peniaze). Rovnako to platí aj v prípade, ak jeden z manželov kúpi vec za finančné prostriedky, ktoré do BSM nepatria (napr. z výlučného majetku). Súdna prax ale v týchto prípadoch nachádza aj výnimky. Napríklad, keď je síce kúpna cena úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi sú obidvaja manželia a obidvaja jasne prejavia vôľu nadobudnúť kúpenú vec do bezpodielového spoluvlastníctva.
Z BSM sú vylúčené:a) veci získané darom. Ak by boli obdarovanými obaja manželia, potom nadobudnú vec do podielového spoluvlastníctva.b) veci získané dedičstvom.c) veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.d) veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Darovanie medzi manželmi v zásade nie je možné (z hľadiska práva). Platí totiž, že každá vec, ktorú nadobudne jeden z manželov počas trvania manželstva, a táto vec nie je z masy BSM vylúčená, patrí do BSM. Teda ak manžel zarobí peniaze a za tieto následne kúpi motorové vozidlo, automaticky sa stáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Darovanie vozidla manželke vo vyššie uvedenom prípade by bolo možné vtedy, ak by manžel vozidlo kúpil za peniaze, ktoré patria do jeho oddeleného majetku (t. j. do výlučného vlastníctva manžela). O uvedenú situáciu môže ísť napr. v prípade, ak manžel dostane darom finančné prostriedky, za tieto kúpi vozidlo a daruje ho manželke.
Dôležitým hľadiskom v tejto súvislosti je, do akej miery bola stavba rozostavaná, resp. podstatné teda je, či rozostavaná stavba v čase uzatvorenia manželstva už vykazovala prvky dlhodobej životnosti. Tento záväzok splatiť úver (pôžičku) ale nespadá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale zaviazaným je výlučne ten manžel, ktorý vystupuje voči veriteľovi ako dlžník. Tu však treba pripomenúť, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Bezpodielové spoluvlastníctvo vzniká aj v prípade neplatného manželstva. Kedy je manželstvo neplatné upravuje zákon o rodine v ustanoveniach § 9 až § 16 (napr. ak jeden z manželov nebol spôsobilý na právne úkony, ak bol manžel pod tlakom, klamstvom, omylom). Ak však do vyhlásenia manželstva za neplatné dôjde k odstráneniu okolnosti, ktorá mala za následok jeho neplatnosť, manželstvo sa stane platným, t. j. BSM sa obnoví. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov by vôbec nevzniklo v prípade tzv. simulovaného manželstva (kedy manželia vstúpia do manželstva len za účelom získania majetkových výhod).
[1] Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/155/2012.[2] LAZAR, J. a kolektív. Občianske právo hmotné. 1. zväzok. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. Bratislava : IURIS LIBRI, spol. s r. o., 2018. s. 315.[3] rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.04.2000, sp. zn. 22 Cdo 1658/98 alebo uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 5. 12. 2006, sp. zn. 20 Cdo 1016/2005.[4] rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 30 Cdo 2450/2008.[5] rozsudok zo dňa 20.06.2005, sp. zn. 21 Cdo 916/2004.[6] uznesenie Krajského súdu Nitra zo dňa 06.12.2006, sp. zn. 25Co/50/2006, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 245/2012.[7] uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.06.2019, sp. zn. 6MCdo/11/2019.[8] FEKETE, I. Komentár k ustanoveniu § 143 Občianskeho zákonníka.
tags: #166d #nepostihnutelna #hodnota #obydlia #a #bezpodielove